ONDRA a MAJKA

Otec Turkov

2008-11-13T09:44:00.003+02:00

Bolo 10.11. 2008. Rutinne pondelkove rano. Vykracovala som si do prace,.... uups uz bolo devat, mala by som pridat. Normalne rusna ulica plna aut bola divne ticha, auta zacali zastavovat. 9:05 sa rozvucali sireny. "Hmmm?"vravim si. Prepadol ma pocit cudzinca, ktory nevie co sa deje. A nie je to prijemny pocit. Som si spomenula na vypravania o podobnych zazitkoch cudzincov v Prahe /ako Sergio spanikaril pri pravidelnej stredecnej skuske siren alebo ako Reetika bola stratena pri preruseni metra/.

No ale nic extra sa nedialo, ludia boli naopak velmi kludni, isla som dalej. Ked som prechadzala okolo Ataturkovho muzea, zacalo mi to dochadzat lebo tam bolo strasne vela ludi a obrovske obrazovky. Ked som prisla na ofis, Mustafa mi to vysvetlil.

10.11.1938 presne 9:05 zomrel Ataturk, a preto kazdy rok v tento den presne o tejto hodine sa rozozvucia sireny a kazdy spravny Turek sa ma zastavit a zaspominat nad zakladatelom Tureckej republiky. V spravach som neskor videla ako sa na hlavnych Istanbulskych tahoch zastavili auta, na Bosporskom moste vysli ludia z aut a minutu tak stali. Tohtorocne oslavy mali specialny raz, lebo sa jednalo o 70 vyrocie jeho smrti.

V Turecku tvori Ataturk ozajstny kult osobnosti. Jeho obraz visi v kazdej oficialne miestnosti, kazde mesto ma po nom pomenovane ulice kde visia jeho vlajky, deti sa o nom ucia v skole hned v prvej triede. Jedna sa o najvyraznejsiu osobu v dejinach republiky, o ktorej sa vsak za hranicami Turecka velmi nevie. Na prelome roku 1999 a 2000, ked casopis Times organizoval anketu o najvyznamnejsiu osobnost, dostal kazdy Turek do schranky listok, ktory stacilo preposlat na adresu Times a hlasovat za Ataturka. Banky dokonca priamo faxovali hlasovacie listky svojich klientov. Pri vyhodnoteni vysledkov sa potom svet cudoval kto to vlastne ten Ataturk je.

Ataturk viedol vojnu za nezavislost, kedy Turecko ziskalo spat uzemie po 1. svetovej vojne, zrusil osmanske sultanstvo, zalozil republiku a stal sa jej prezidentom. Uzasna moc mu dovolila zmenit pismo, styl obliekania, moslimske tradicie a kazdonenny zivot v Turecku po vzore Europy. Nakazal povinne zakladne skoly pre vsetkych aby naucil vacsinu Turkov pisat a citat, a kazda rodina si mala vybrat priezvisko, ktore bude pouzivat. Nasmeroval Turecko zapadnym smerom a vdaka nemu sa dnesne Turecko, az na nabozestvo, skor podoba vychodnej Europe ako Pakistanu ci Iraku.

Hoci Europanovi sa to moze zdat ako prilis prehnane, Ataturk je sucastou zivota niekolko desiatok milionov Turkov.V kazdom pripade, ziadny cudzinec neodide z Turecka bez toho, aby sa s nejakym symbolom Otca Turkov nestretol.

Vylet k Ciernemu moru

2008-11-10T15:10:00.001+02:00

Dobry napad, spravny kontakt a kusok stastia. Vdaka tymto trom veciam sme minulu nedelu boli na vylete pri Ciernom mori.

K Ciernemu moru sme planovali ist uz dlho, kedze sme pri nom este ani jeden neboli a je to tu « na skok » za Bosporom. Verejnou dopravou sa je tam vsak dost tazko dostat bez toho aby clovek nezaplatil za cestu majland. A tak raz v sprche Ondra dostal napad ! Skontaktoval znamych v praci a nedely sme sa spolu este s jednou Nemkou ocitli v striebornom BMW na ceste k pobreziu Cierneho mora. Po zamracenych dnoch sa nad Istanbulom ukazalo aj slniecko a tak nam doprialo aj stastie.

Bolo vsak tajomstvom kam nas kamarat Turek zavezie. Povedal nam, ze pojdeme tam, kde to pozna a ze je to tam pekne. Po hodine jazdy cez Bosporsky most, panelakove sidliska a dedinske predmestia Istanbulu sme sa ocitli v dedinke Riva. Skalnate morske utesy, slnko a vietor nam vzdy zlepsia naladu aj po divokych tureckych cestach. Na piesocnej plazi sme sa dotkli mora, zachranili jeden Jeep zapadnuty v piesku a ked sme si uz mysleli, ze ideme naspat, nas Turek sa rozhodol ist pozdravit svojich znamych. Samozrejme nas predstavil ako Europanov a hned nas volali k nim na caj. Caj sa v Turecku nikdy neodmieta a po silnom vetre aj dobre padol. To sme vsak este nevedeli, ze nas takychto « pohostinnych cajov » caka viac vzhladom k tomu, ze nas Turek ma kamaratov vsade.
Druhou zastavkou pri Ciernom mori bolo mestecko Şile asi 100 km od Istanbulu. Bol tu pekny pristav so strasidelnou pevnostou. Pri prechadze k majaku nas dobre vyfukal vietor a nadychali sme sa cerstveho vzduchu, ktory sa nam v smogovom Istanbule velmi nedostane.

Cestou spat sme sa zastavili na caj /posledny/ a cigaretu pre Turka v jednom typickom pohostinstve. Patril jednej tureckej rodine, ktora bola vdacna za kazdeho zakaznika, ktory sa tam po ceste zastavil. Babky boli nadsene aj z nas, “vsak oni su az z Europy!”

Ako to je s blogmi v Turecku

2008-11-10T14:44:00.004+02:00

Po tyzdni protestov od uzivatelov blogov ako aj profesionalnej verejnosti, sa turecka vlada rozhodla opat odblokovat stranky blogger.com a blogspot.com. V clanku zverejnenom v anglictine sa nam podarilo zistit, preco vlastne k zakazu doslo. Potom ako jedna televizna stanica zalovala blogovu stranku za nelegalne sportove prenosy, sud rozhodol o plosnom zablokovani blogovych stranok na uzemi celeho Turecka. Taky turecky pristup k rieseni problemu.

No ale uz sme nastasie odblokovani a mozme zas pisat aj davat fotky. Takze sa teste. :)

Clanok o internetovej cenzure v Turecku, kde sa pise aj o blogoch je tu: http://arama.hurriyet.com.tr/arsivnews.aspx?id=-640096

Zablokovany blog

2008-10-26T11:41:00.001+02:00

Dna 26.10.2008 Turecka vlada zablokovala pristup na stranku blogspot.com. Celkom neprijemne prekvapenie, ked na adrese vazho blogu sa vam zobrazi biela stranka s cervenym napisom v turectine a za tym s anglickym prekladom:

Bu siteye erişim mahkeme kararıyla engellenmiştir.

T.C. Diyarbakır 1. Sulh Ceza Mahkemesi 20.10.2008 tarih ve 2008/2761 sayılı kararı gereği bu siteye erişim engellenmiştir.

Access to this web site has been suspended in accordance with decision no: 2008/2761 of T.R. Diyarbakır 1st Criminal Court of Peace.

Pre nas to znamena, ze nebudeme moct tolko pisat a nevlozime uz ziadnu fotku. Zaroven sa nemozne pozriet na blogy ostatnych. Ale take najtragickejsie to nie je, lebo aj tento prispevoj vam pisem, nastasie existuju stranky, cez ktore sa da dostat na zablokovane adresy. Da sa nieco napisat, ale fotky budu len obmedzene.

V Turecku je uz odzaciatku nasej praxe zablokovany portal YouTube, kde ludia mozu zverejnovat videa. Ale ze budu blokovat aj blogy tak to nas zaskocilo.

Takze to je taky maly dokaz tureckej demokracie.
Patri Turecko do EU??

Vikend doma

2008-10-26T11:33:00.000+02:00

Nakoniec nasej Bayram dovolenky sme si zaleteli na vikend domov, ja na Slovensko a Ondra do Usti. Bol to prijemny vikend s rodinkou, je vzdy super prist domov.

Cestovanie po Turecku

2008-10-15T14:44:00.016+03:00

Vela Turkov hovori, ze ked si bol v Istanbule akoby si ani nebol v Turecku. Je to asi tak ako New York a USA. Velka metropola, ktora ma vlastny ruch, vlastne problemy a zivot tam je uplne iny ako vo zbytku krajiny. Istanbul naozaj predstavuje najmodernejsie, najpokrokovejsie ale zaroven najdrahsie centrum Turecka. Je to historicke a obchodne centrum, sidlia tu velke turecke aj nadnarodne spolocnosti, zatial co Ankara ako hlavne mesto je politicke centrum.

5 mesiacov je doba dost dlha na to, aby sa nam podarilo cestovat aj po Turecku a teda vidiet nielen uzasne prirodne alebo historicke miesta, ale aj tamojsi zivot a pripadne ho porovnat s Istanbulom.

Cez leto sa nam podarilo vidiet juznu cast Egejskeho pobrezia a okolie mesta Bursy. Nas plan cestovania dalej zahrna dve cesty, ktore sa casovo prelinaju s miestnymi sviatkami, kedy mame v praci volno. Prvy vylet vam popisem prave teraz a ten druhy mame naplanovany na zaciatok decembra, tesne pred odjazdom do Prahy, kedy by sme sa chceli pozriet do Ankary a Capadoccie.

Nas prvy vylet bol na 6 dni a navstivili sme miesta ako Canakkale, Troja, Gallipoli, Izmir, Pamukkale a Antalya. Nas presny pohyb je na tejto mape.

Na konci mesiaca Ramadan maju moslimovia velky sviatok – Bayram. Trva tri dni a spolu s jednym dnom statneho volna a jednym dnom dovolenky dava cely tyzden volna na cestovanie.

Myslienka ist na juh od Istanbulu a k moru bola povodne preto, aby sme si tam este trochu uzili leto, ved predsa koniec septembra – to este bude pekne! Tak prisiel den D a my sme v sobotu rano vyrazili na cestu, vonku prsi ako z krhle a 14 stupnov. Asi najhorsie pocasie ake sme doteraz mali! No nepotesi ta to v prvy den dovolenky! ?? Ale nakoniec sa sme mali pocasie fajn, ked sme boli na ceste tak prsalo a ked sme mali na plane pamiatky tak bolo pekne, i ked dost zima.

Vacsinu sme cestovali autobusmi. Je tu vela spolocnosti, je to lacnejsie ako letecky a autobusy su luxusne aj so stewardami. Vacsinou sme sa vozili Mercedesmi / co Ondru zjavne vzdy potesilo/. Mercedes busy su fakt trieda, ale musim povedat, ze busy Man su vazne luxus. Pohodlne sedacky ako z obyvaku, len traja ludia miesto styroch vedla seba, obcerstvenie,...., este sme mali stasie na krasne slniecko a prvu radu za soferom...., no asi moja najlepsia cesta autobusom.

Cannakkale
Toto mesto sa nachadza na zapad od Istanbulu, v najuzsom bode uziny Dardanely. Okrem ineho sluzi ako vychodisko pre turistov do Troje alebo na poloostrov Gallipoli. Na miestnej promenade sa daju pozorovat velke lode, ktore sa plavia do alebo z Cierneho mora. Presne tie iste lode ako my vidime v Istanbule.

Na jednom z namesti je umiestneny Trojsky kon, s ktorym sa natacal najnovsi film Troja. Kon vyzera celkom dobre a najlepsie je, ze sa ho urcite dotkol Brad Pitt!! :)

Vecer v Canakkale nam sprijemnovala Marketa – AIESECarka z Karvinej, ktora tu jeden semester studuje. A vsetko sa nam tu zdalo byt strasne lacne oproti istanbulskym cenam, celkom prijemny pocit :). Na druhy den rano sme vyrazili na tour do Troje a na Galipoli.

Troja
Slavne mesto, dejisko slavnej Trojskej vojny, sa nachadzalo strategicky pri uzine Dardanely. Dlho bola Troja len legendou, az kym nemecky archeolog nenasiel Priamov poklad a tym identifikoval kus zeme, kde sa zacali vykopavky. Celkovo to, co sa da vidiet dnes v Troji by pragmatik nazval kopa kamenia. Clovek naozaj potrebuje vela predstavivosti a trochu historickeho citu, aby si uvedomil hodnotu vykopavok. S miestami,co sme navstivili, ako Efes alebo Hierapolis, sa tieto vykopavky nedaju vobec porovnavat, ked si vsak clovek uvedomi, ze tu asi tak o 3000 rokov starsie, tak to je asi pochopitelne. Dnes sa hovori o Troji I az IX, cim sa oddeluju jednotlive obdobia, kedy bolo mesto osidlene. Len Troja IX spada do rimskeho obdobia a rimske vykopavky tam skoro ani nenajdeme. Slovami nasho sprievodcu: “Ved naco, v Turecku uz je tolko rimskych a greckych vykopavok, dalsie uz nepotrebujeme”.

Aj tato veta vystihuje postoj Turkov k greckej a rimskej historii. A aj vdaka nej sme si uvedomili, ze vlastne vsetky historicke pamiatky, ktore sa nachadzaju na Egejskom pobrezi nemaju s Tureckom a Turkami skoro nic spolocne. Teda len to, ze sa im staci pamiatky aspon trochu starat a potom samozrejme vyberat vstupne od niekolto tisic turistov, ktori ich pocas roku navstivia. Z tohto pohladu asi celkom Grekov chapem, ze nemaju s Turkami najlepsie vztahy.

V areale vykopavok sa nachadza model trojskeho kona, ale musim povedat, ze Hollywood ma v tomto pripade na vrch. Navyse vobec nie je iste, ci vlaste kon v Trojskej vojne bol. Spomina sa totiz len v niekolkych uryvkoch Homerovej Odysei, ale legenda je to pekna.

Gallipoli
Strategicky poostrov pri uzine Dardanely bol dejiskom bojov pocas 1. svetovej vojny. Bojovali tu spojenecke vojska proti Turecku. Vyradit Turecko z vojny sa im vsak nepodarilo a na fronte zomrelo spolu 250 000 vojakov na oboch stranach, medzi nimi Turci, Briti, Francuzi ale aj Australcania, Novo Zelandania a Indovia, ktori bojovali za vojska Commonwealthu.

Dnes je poloostrov narodnym parkom, kde kazdy den chodia autobusy plne turistov zastavujuce pri niekolkych cintorinoch na pamiatku padlym vojakom. Je to miesto, ktore vyvolava rozporuplne pocity. Na krasnych plazach s modrym morom sa vylodili tisicky vojakov a par metrov od plazi sa bojovalo. Je zarazajuce si predstavit nieco tak strasne sa odohravat na takom krasnom kuse prirody. Su tu vidiet aj zakopy, v ktorych boli vojaci 8 mesiacov. V niektorych miestach su len niekolko metrov od seba.

V nasom autobuse bolo niekolko Australcanov, niekolki mali na Gallipoli svojich predkov. Aj z toho s akym rozcarovanim prezivali celu tour sme usudili, ze sa zjevne sa jedna o jeden z najdolezitejsich momentov v novodobej historii Australie.

Izmir
Velke mesto na Egejskom pobrezi. Zaroven aj velky pristav odkial okrem inych putuju aj Mercedez nakladiaky do Europy! Tak si to bol Ondra omkrnut. :)
Izmir je znamy aj svojim namestim s hodinovou vezou a malou mesitkou.

Pamukkale
Z Izmiru sme pokracovali dalej do vnutrozemia. Mali sme uplne super cestu v buse : krasne slniecko, super bus, sedime uplne v predu a mozme sledovat jeden z mala kuskov tureckych dialnic. Na stanici v Denizli / co je vacsie mesto pri dedinke Pamukkale/ vladol lokalny zmatok, avsak ked sme videli par blod typkov s krosnami, hned bolo jasne, ze tu nemozu robit nic ine len ist do Pamukkale. Nakoniec informacie ani nebolo treba zhanat, lebo nas hned miestny vodic odchytil do svojho minibusu. Bola to teda pekna tragacka, zastavoval na kazdom rohu a mali sme stastie, ze sme sedeli. Nakoniec nas ale vysadil pri Pamukkale, pamiatke zapisanej v ako Svetove dedicstvo v UNESCO.

Pamukkale predstavuje mineralny pramen, ktory vyviera navrchu travertinoveho nanosu. Ako voda steka dolu travertinovym svahohom vytvara male jazierka s modrou vodou. Povodne bol cely travertinovy blok pristupny a ludia sa mohli kupat v jazierkach, avsak dochadzalo k velkemu znecisteniu a boli nuteni to pre turistov zavriet. Bola to jedina moznost ako Pamukkale zachranit. Dnes je mozne sa prechadzat len po jednom svahu a v mineralnej vode sa da kupat v kupalisku.Pri mineralnom prameni bolo zalozene grecke mesto Hierapolis. Dnes tu su rozsiahle ruiny a dobre zachovany amfiteater.

Antalya
Do Antalye – tureckeho stredozemneho letoviska – sme prisli v noci, unaveni po celom dni v Pamukkale a dlhej ceste/nas autobus mal nemale meskanie/. Mali sme vsak stastie na vazne zlatych a ochotnych ludi, ktori nam pomohli. Bol to sofer nasho autobusu, ktory hovoril po nemecky a ked videl nas – unavenych, turecky nehovoriacich turistov, ktory maju v rukach akurat nazov hotela, tak pre nas zariadil specialnu zastavku minibusu, ktory odvaza ludi do mesta. Fakt je super ked sa v dalekom svete najdu mili a ochotni ludia.
Na dalsie rano sme sa zobudili v nasom hoteli, modra obloha,slniecko, more a super turecke ranajky nam spravili dobru naladu. Doobeda sme stravili na lodi na vylete k vodopadom Lara/ a zaroven sme videli pobrezie Antalye. Dost nas zaskocilo, ze samotne mesto je na utesoch a piesocne plaze sa nachadzaju dalek od mesta. Zvysok dna sme objavovali mesto a vecer sme zakoncili nase cestovanie na veceri pri uchvatnom zapade slnka.

Tentokrat mame fotiek spustu a do tohto uryvku sa zmesti len niekolko, preto sme pre vas pripravili video.

Eyup - najzboznejsia cast Istanbulu

2008-09-19T15:48:00.019+03:00

Alebo aspon tak o stvrti Euyp pisu v turistickych sprievodcoch. Je to tomu tak preto, lebo sa v tamojsej mesite nachadza hrobka vlajkonosica osmanskeho sultana, ktory sa volal Euyp. Pre moslimov sa jedna posvatne miesto, kam sa chodia modlit a dakovat za take udalosti ako narodenie dietata alebo svadba. My sme sa sem vydali v nedelu odpoledne, kedy miestni obyvatelia zjavne sem casto zavitaju, niektorymi ulicami sme sa ledva predrali.

Eyupov hrob

Je to aj stvrt plna cintorinov, lebo odpocivat v blizkosti Eyupa bola velka cest. Hrobky tu su uplne vsade a ich hustota je niekedy az zarazajuca.

Tato najosmanskejsia cast Istanbulu sa nachadza na konci tzv. Zlateho rohu, co je vybezok mora do pevniny, ktory oddeluje stare mesto Istanbulu / v minulosti Konstatinopol/ od novsich casti. Cestou spat sme isli lodou a tak sme sa previezli lodou po celom Zlatom rohu az k historickemu centru na Sultanahmede / so znamymi mesitami/.

Nas den sa skoncil na typickom rybacom sendvici na Galatskom moste a pri jablkovom caji v jednej s tureckych cajovni v spolocnosti ostatnych AIESEC praktikantami v Istanbule.

Sedime na Galatskom moste

Typicke nabrezie v centre Istanbulu

Turecky relax na caji

Prva navsteva v Istanbule

2008-09-19T15:48:00.015+03:00

Na konci augusta sme v Istanbule privitali nasu prvu navstevu z Prahy. Vladka a jej kamoska Terka cestovali po Bulharsku a svoju cestu zavrsili v Istanbule. Tak sme mali moznost sa po prvy krat zahrat na sprievodcov po Istanbule. Zistili sme, ze tu toho uz vela pozname, ale zaroven, ze tu je vzdy co nove objavovat.

Ked nasa navsteva sa vydala na plavbu po Bospore, ktoru sme my uz absolvovali, tak my sme navstivili Topkapi palac. Tento komplex budov sluzil ako hlavne sidlo sultana Osmanskej rise. Sultan mal skvely pohlad na cely Bospor a mal harem, kde zilo okolo tisic zien.

Princove ostrovy c.2

2008-09-08T17:11:00.013+03:00

Minulu sobotu sme sa vybrali na vylet na Pricess Islands. Na tychto suostrovoch asi hodinu cesty lodou od Istabulu sme uz boli v cervenci. Vtedy sme sa kvoli preplnenej lodi dostali len na prvy ostrov Kiliadu. Tentokrat uz vsak lod bola poloprazdna / uz je predsa len september a hlavna dovolenkova sezona sa skoncila/ a tak sa nam podarilo dostat az na posledny a najvacsi ostrov Buyguadu.

Hned na prvy pohlad vidno, ze ostrov je najvasci, panuje tu vacsi ruch a stale sa tu pohybuje vela turistov, ktori pridu na jednodenny vylet. Aj tu su zakazane auta, takze sa prepravuju vsetci len na bicykloch, miesto taxikov tu maju koce s konskym zaprahom. My sme sa po ceste lodou museli samozrejme posilnit, takze sme si dali v miestnej restike na rohu turecku pizzu. Je taka trosku ina, tenka a sucha ako papier, ale dobra.

Turecka pizza a Ayran/jogurtovy napoj/

Pestrofarebne stanky s ovocim

Nasa vyprava zahrnovala okrem nas dvoch este aj Anastasiu -praktikantku z Ruska a Harsha – Inda studujuceho v Anglicku. V Lonely Planet sme vycitali, ze na ostrove je jeden kopec, kde sa nachadza klastor a ma tam byt pekny vyhlad. Tak sme sa to rozhodli ist vyskusat. Prirucka vravela o hodine cesty do kopca, a po nasom obede, sme sa rozhodli si stopnut jeden koc s konmi, zjednat sme cenu a doviest sa na upetie vysokeho kopca.

Po kratkom vystupe na nas cakal prekvapivo krasny pohlad. Videli sme okolite more, ostatne ostrovy a vzadu panorama nekonecneho Istanbulu.
Taky pekny vyhlad sme si vychutnali s vrcholovou odmenou.

Po navrate naspat do pristavu /a to sme uz sli peso, aby ste si nemysleli, ze sme daky lenivci !/ sme sa presli po pristave pri zapade slnka. Cestou sme videli vela krasnych vi l s vyhladom na more a Istanbul,ktore si tu stavali bohati Istanbulcania. Do Istanbulu sme prisli unaveni a uz za tmy.

Stare osmanske domy a vily

Nase ubytko

2008-09-03T20:08:00.011+03:00

AIESEC Istanbul zabezpecuje ubytovanie praktikantom na koleji. Byva tu spolu na jednom pokoji celkom 16 praktikantov. A hned na zaciatku sme tu byvali aj my. Vzhladom k tomu, ze sme prisli uprostred leta, tak nielen ze bol pokoj uplne plny tzn. presne 16 ludi, ale aj bolo strasne teplo a klima ziadna. Byvat na koleji vsak ma aj svoje vyhody: kazde rano cerstve pecivo, voda zadarmo, lokalita presne v centre, ping pong a kopec srandy. Pre praktikantov, co tu su na 2-3 mesiace /to je vacsina/ je to skvela volba. Kedze my sme tu na 5 mesiacov,od zaciatku sme mali v plane si najst nejaky prenajom.

A musim povedat, ze sme mali velke stastie. Na istanbulskom craigliste / webovej stranke, kde davaju ludia inzeraty na volne podnajmy/ sme nasli hned niekolko bytov. Boli sme sa pozriet asi v styroch bytoch / a mame z toho rozne zazitky, ale to niekedy inokedy/ a nakoniec sme sa rozhodli nastahovat do bytu vo stvrti Mecidiekoy. Bolo to velmi celkom lahke rozhodovanie lebo tento byt je super zariadeny, v dobrej stvrti a za prijatelnu cenu. Po 4 dnoch v Istanbule sme sa tak stahovali z koleje a zivot na Mecidiekoiy sa mohol zacat.

Byvame s dievcinou Duygu a jej mamkou, ktora sa vola Necla. Duygu skoncila v juni bakalara na ekonomickej univerzite tu v Istanbule a ziskala stipendium na masterske studium v Amsterdame, kde studuje od septembra. Od konca augusta teda byvame len s jej mamkou. Ta je strasne mila a ciperna zenska, hovori takou nemcino-anglictinou a turectinu dava medzi to, ale zatial sme sa s nou vzdy dorozumeli. Chodi stale na celodenne vylety k moru, chodi plavat a na prechadzky. Obcas nam aj nieco uvari, comu sa vobec nebranime :))

Aby sme sa s nasimi domacimi lepsie spoznali a skamaratili, asi v druhom tyzdni sme im robili prezentaciu Ceska a Slovenska, dali ochutnat Becherovku a dali sme im male drobnosti ako darceky.

Dokazom nasich dobrych vztahov je aj to, ze Ondra od domacich na narodeniny dostal tortu. A dobra bola, mnam! :)

Prikladam dake fotky bytu:

Nasa izba

Obyvacka

Kupelna

Kuchyna

Jednou z vyhod nasho bytu je jeho poloha vo stvrti Mecidiekoy. Je to velky dopravny uzol, takze sa da odtialto dostal vsade, je tu metro a chodia odtialto shuttle busy autobusovych spolocnosti. Zaroven vsak bzvame dost daleko od hlavnej cesty, takze tu dopravu velmi nevnimame. Ondra to ma 7 minut peso na zastavku jeho shuttle busu do Mercedesu a ja mozem chodit peso do
prace, co je super. Tu je par fotiek ako to vyzera tu okolo.

Nas barak

Cevahir- najvacsie nakupne stredisko v Turecku

Mecidiekoy namestie

Nasa ulica - Ortaklar Caddesi

Praxe v Mercedes-Benz

2008-08-22T15:43:00.019+03:00

Z naseho blogu to mozna vypada, ze v Turecku pouze cestujeme a valime si sunky. Ne, ze bychom si neuzivali, ale 80 % procent naseho casu travime v praci. Aby si vsichni nadseni ctenari mohli udelat predstavu o me AIESEC praxi, bude tento prispevek obsahovat nasledujici: Informace o Mercedesu, napln moji prace, denni prubeh, s kym spolupracuji, vyhody, nevyhody a dosavadni uspechy.

Mercedes-Benz Turk A.S.

Mercedes Benz je jedna z nejvetsich firem v Turecku a predstavuje predevsim dve velke tovarny na nakladaky a autobusy. Nakladaky (Axor, Atego) se vyrabi v Aksaray, ktere lezi uprostred Turecka cca 700 km od Istanbulu. Administrativni budovy (reditestvi, lidske zdroje, finance, marketing, prodej, export) a tovarna na autobusy (Travego, Turismo, Connecto) se nachazi asi 30 km od Istanbulu. Pro vasi informaci 67 % akcii Mercedesu vlastni Daimler AG.

Napln moji prace

Byl jsem prijat na 5 mesicni staz do exportniho oddeleni nakladnich automobilu (Mercedes Truck Export). Mam tedy na starosti databazi vsech nakladaku, ktere miri do zahranici. Databazi musim pravidelne aktualizovat o veskere deni spojene s prepravou. Dale mam na starosti spravu celnich dokumentu (Certificates of Origin, Certificates of Movements, Bill of Landing, atd.). Zalohuji faktury a posilam je s celnimi dokumenty. Tvorim mesicni reporty. Komunikuji s celnim uradem a pobockami Daimler AG/Mercedes-Benz v zahranici.

Moje kralovstvi

Databaze vylepsena o makra

Moje nadrizena Kubra a manazeri Mr. Boylu a Mr. Tarhan

Klasicky pracovni den

Kazdy den vstavam v 5.30:). Od bytu mi to trva pohodlnych 10 minut na krizovatku, kde me a dalsi kolegy v 6.40 vyzveda firemni autobus. Diky temto rannim hodinam se vyhybame dopravnim zacpam a ja usinam a probouzim se o 40 min pozdeji pred vchodem do prace. Jen co rozchodim vsechny interni systemy v pocitaci, ocekavam email z Aksaray s aktualizaci vcera vyrobenych nakladaku a seznam nakladaku, ktere byly vyzvednuty prepravcem. Nove informace doplnene o dalsi detaily zadavam do moji databaze. Jen co to mam hotove, tak vysledek preposilam svym nadrizenym a prvni ukol je splnen:).
V pripade zpozdeni nebo ztraty nejakych dokumentu jsem schopen z databaze vystopovat a naskenovane poslat mailem dopravci.
Z celniho uradu mi mailem prichazi pripavene dokumenty na kontrolu. Jen co potvrdim spravnost, tak mi odpoledne prichazi originaly, ktere do jednotlivych zemi rozesilam letecky pres DHL. To bylo pro me ze zacatku trochu narocne, protoze kazda zeme vyzaduje jiny pristup. Do urcitych zemi se dokumenty slucuji a posilaji jednou tydne, nekam se zase musi odeslat okamzite. Podobny proces je spojeny s rezervaci prepravnich lodi a certifikaty o nalodeni nakladaku v pristavu.

Jednou tydne generuji seznamy nakladaku, kde nam jeste nedorazily dokumenty na kontrolu. Nebo jsme je jiz zkontrolovali a jeste neprisly originaly.
Na konci dne aktualizuji databazi o cisla a data vystavenych faktur.
Jednou mesicne tvorim ve spolupraci s kolegyni reporty o preprave a hodnoceni testovani nakladaku v Aksaray.
17.15 beru roha a pokud nejsou extra zacpy na silnicich, tak jsem v 18.15 zpatky do na Mecidiekoy. Vetsinou jsem brutalne unaveny a hladovy:).

Vyhody

Ve firme mluvi nekdo anglicky, nekdo nemecky a nekdo jenom turecky. Turectina je v mem podani velmi omezena, ale anglictinu a nemcinu pouzivam aktivne. Mam radost, ze si osvezim nemcinu, protoze jsem ji uz skoro zapomnel.

Dale mam moznost pochopit, jak je vlastne cely proces exportu realne organizovan. Mezinarodni obchod je moji hlavni specializaci na VSE, tak se mi to docela hodi.
Poznam fungovani velke firmy. Kazda formalni zalezitost vyzaduje alespon tri podpisy od nejnizsi po nejvyssi sarzi, takze vsechno hezky trva.
Naucim se tu systemu a radu, coz me strukturovanemu cloveku velmi vyhovuje.

Image firmy Mercedes je natolik silna, ze vyvolava pozitivni a nekdy az dokonce obdivne reakce.
A v neposledni rade jsem kazdy den nadsen z firemni jidelny, kde vari opravdu vyborne. Takhle kvalitne jsem snad jeste nikde nejedl, neberu-li v potaz mamincinou kuchyni:).

Nevyhody

Obrovskou vyzvou je pro me pravidelne ranni vstavani v 5.30. Ja osobne spim nejlepe rano, takze to pro me prvni tri tydny byl docela sok. Uz si pomalu zvykam.

Druha nevyhoda je spojena s relativne nizkym platem, coz zpusobeno dvema faktory. Nemecke firmy obecne praktikantum plati velmi malo, protoze vedi, ze praxe je povinnou soucasti studia. Druhym duvodem je pracovni trh v Turecku. Je tu spousta lidi zijicich v chudobe a akceptujicich minimalni platy. Byl jsem prekvapen zjistenim, ze skoro vsichni turecti praktikatni travi 9 hodin denne v Mercedesu zadarmo. Dostanou pouze obed a svacinu.
Posledni nevyhoda se tykala pracovni naplne, protoze jsem zpocatku delal hodne monotonni a rutinni prace na pocitaci. Hlavne aktualizovani udaju v databazi pro kazdy nakladak zvlast. Bylo dost vycerpavajici, pomaly a hlavne kdyz clovek udelal chybu, tak mohl zacit znova. Nastesti se mi to podarilo zmenit, jak se za chvilinku dozvite.

Dosavadni uspechy

Kopirovani udaju po jednom z ruznych zdroju me donutilo zamyslet se, jak to cely zmenit a zrychlit. Na VSE jsme meli jeden predmet na programovani maker v Excelu, tak jsem neco tusil a bohuzel jsem z toho skoro nic nepamatoval. Strucne receno mi trvalo asi mesic nez jsem pochopil vsechny udaje v databazi a jejich ucel. Postupne jsem zkousel ruzne databazove funkce, resil spoustu zadrhelu, kdyz se makra zastavovaly a hledal reseni na internetu. Vysledek? Databaze se aktualizuje sama:). Je to hned a nejsou v tom chyby. Cely exportni team je ze me nadsen. Po nekolika generacich praktikatnu, kteri tu na pocitaci kopirovali od rana do vecera, jsem to proste zmenil. Dostal jsem prezdivku genius a dostavam zajimavejsi ukoly, kdyz potrebuji neco vymyslet:) .

fan`S International

2008-08-21T19:55:00.015+03:00

Uz sme na blog napisali toho celkom dost, mame tu vela fotiek z vyletov, ale este stale sme nenapisali nieco o nasom kazdodennom zivote a teda hlavne praci.Takze moj pracovny den vyzera asi takto:

7:45 vstavam
8:35 vyrazam z bytu do prace, idem peso, cesta mi zaberie asi 25 min
9:00 zvonim na Halaskargazi 127, siedme poschodie.
9:01 otvori mi Mustafa:”Merhaba Maria!” . Ja odpovedam:”Good morning! How are you?”, Mustafa: : Fine, thank youuu” (ale uz som ho naucila aj “great” alebo “excellent” tak to strieda :). To bol Mustafa, robi tu sekretarku, este sa k nemu vratim. Ja idem dalej, v druhej miestnosti je vacsinou sef za pocitacom, tiez sa pozdravime a vymenime par slov ( s nim je konverzacia trosku bohatejsia ako s Mustafom). Ja sadam k mojmu stolu, zapinam pocitac. Kym sa rozbehne, idem si po vodu a spravim si kafe.

9:15 Sadam k pocitacu, pozeram firemny email, ci mi niekto odpisal. Potom pozriem moj gmail, facebook, aktualne.centrum.cz a co ma este napadne. Tak o 10 si napisem co mam v ten den spravit a vratim sa k firemnemu mailu a zacinam to riesit.
Firma, kde pracujem sa vola Fan`s International. Posobi ako textilny agent, obchoduje s svadobnymi satami, vecernymi satami, oblecenim pre zeny a latkami. V realite to znamena, ze mame kontakty na vyrobcov v Indii a Juznej Korei a kontakty na tureckych obchodnikov s textilom. Cely business stoji na tom, ze sprosdtredkuvavame komunikaciu medzi Indiou, Koreou a Tureckom, hlavne devizy mojho sefa su lokalne kontakty a anglictina. V Turecku vela ludi po anglicky nevie, a na tom stoji Fan`s International.Moj sef ma plany do buducna, kedy chce rozbehnut dalsi obchod – sprostredkovat pre tureckych vyrobcov a obchodnikov kontakty do zahranicia, aby mohli exportovat, a to hlavne do Francuzska, Spanielska, Danska, Japonska a potom cely svet. A prave na to som tu ja. Takze hladam firmy, ktore by chceli textil z Turecka. Prehliadam internet, katalogy veletrhov a pisem a telefonujem do celeho sveta. Dnes som napriklad volala do Singapuru, JAR, Spanielska, Isreaelu a Britanie. Aby som potencialnych partnerov nejak zaujala, tak som vytvarala emaily, popis firmy alebo katalog s obrazkami. Ako napriklad tento:
Dalsou mojou ulohou je pozorovat ako firma funguje a vytvorit system, ktory by mohli pouzivat. V sucasnosti funguju "na papieri", velmi malo dat uchovavaju v elektronickej podobe. Je vymyslam databaze, kde by mohli uchovavat potrebne informacie o zakaznikoch, objednavkach, prijatych vzorkach atd.

Okolo 13:00 Mustafa ma vola do kuchynky. To ja viem, ze je obed hotovy a mam si ho ist zobrat. Ja idem a cakam, co to dnes bude. Ono totiz obed robi kazdy den Mustafa a povascine to byva paradajka, uhorka, olivy, syr a pecivo. Ziadna slava, uz mi to teda lezie hore krkom. Ale niekedy Mustafa uvari spagety a niekedy uplne prekvapi a prinesie kuraci Doner a Coca-colu!

Ako som spominala, Mustafa tu robi takeho sekretara. Jeho popis prace ale zahrnuje okrem zdvihania telefonov a vybavovania kazdodennej korespodencie aj pripravovanie obedu a upratovanie. A este vsetko ine na co si sef spomenie. Jeho anglictina je dost poskromna, ale zlepsuje sa, uz sa neboji mi nieco sam povedat, co je dobry znak.

Mustafa

Sef sa vola Sezer, takze pre mna pan Sezer. Vacsinou je v kancelarii len rano a potom cez den chodi za klientami. Niekedy mu pridu klientu zo zahranicia, ako napriklad tento tyzden, ked tu ma dvoch Indosov a beha s nimi po tureckych firmach.

Inak chodi do kancelarie este otec sefa. Ten ani neviem ako sa vola, nasa jedina komunikacia je “Gunaydin” co znamena Dobry den. Potom sa este trochu pretahujeme o klimatizaciu , lebo on ju vzdy zapina a ja ju vypinam, lebo mi je zima. Stary pan tu cely den sedi a kuka, obcas niekomu zavola, alebo niekam ide. Medzi druhou a stvrtou poobede si pravidelne pospi za jeho stolom. No proste uplne stelesnuje take turecke: “delat hovno”:) A mna samozrejme jeho klepkanie prstami po stole z nudy celkom vytaca!

Pri obede si pravidelne pustam do sluchatoch spravy na TA3 takze som aspon v obraze. Ked dojem, tak idem vonku sa niekam prejst ( a tiez sa trochu zohriat od tolkej klimy ":). Nasa kancelaria sa nachadza v strede mesta v stvrti Osmanbey, co je taka prava textilna stvrt, sidlia tu same textilne firmy a je tu kopa obchodov so satami.. Ked prejdem asi dve ulice tak sa ocitnem v stvrti Nisantasi, co je stvrt luxusnych obchodov. Je tu aj Starbucks (ten mam tak 3 minuty od prace, tak sa tam chystam) a rozne knihkupectva.

Halaskargazi Caddesi, kde sidli moja firma

Co sa tyka nasej kancelarie, tak ma hned na prvy pohlad prekvapilo vela vzoriek a siat na vesiakoch. Tym, ze posobime ako agent, tak nam vyrobcovia posielaju ich vzorky a my ich potom posielame dalej a casom sa nakopia v kancelarii. Tu je par fotiek.

Nasa kancelaria: moj stol a vzadu sefov stol

Ja za mojim stolom

Miestnost na meetingy a obchodne stretnutia

Vzorky latok a oblecenia

Tak zeby tieto?

Pohlad z okna do ulice

Normalme koncim o 18, vyjdem s ofisu a idem peso domov. Cestou sa stavim v pekarni alebo nakupit v Carrefoure a doma som asi o 18:30, kedy prichadza aj Ondra.

Akurat v den, kedy som pisala tento post, bol specialny den. Ako som spominala, boli tu Indosi na obchodoch a tak nas vsetkych pozvali na veceru do restauracie na Taksime. Tu je fotka z vecere.

Vecera s obchodnymi partnermi v centre Istanbulu
(vlavo vpredu je moj sef)

Top of the Mountain 2008 Summer version

2008-08-19T20:39:00.009+03:00

Nas druhy vylet mimo Istanbul bol do mesta Bursa, co je povodne hlavne mesto Osmanskej rise asi 3.5 hodin autobusom od Istanbulu. Bol to vikend organizovany AIESEC Bursa. Oproti tomu vyletu do Izmiru nas bolo tentokrat menej cca 30 ludi takze vladla komornejsia atmosfera.

V piatok rano sme dosli do Bursy a hned nas brali do strediska na vodne lyze. Je to najvacsie takeho stredisko v Turecku, preto si ho AIESECari predsa nemozu nechat ujst. Bol to taky kruhovy bazen s vlekom podobnym ako na lyzovacke. Vodne lyze su az pre pokrocilych, preto sme skusali len surf.

Obed sme mali v tradicnej restauracii v najstarsom meste v Turecku - Cumalikizik.Uzke ulicky, farebne domy a domaci predavajuci svoje vyrobky, pripominalo to akysi zivy skanzen. Akurat ten den tam mali daku dolezitu akciu, tak v parku rozdavali zadarmo pre domacich jedlo.

Stihli sme aj predstavenie tradicnej hudby a tancov tesne pod hradbami Bursy.

Vecer sme vyskusali tradicne turecke kupele. Boli sme najprv v bazene s horucou vodou, potom v letnej vode a potom je cloveku tak teplo,ze sa len polieva ladovou vodou. Pri vychode nas zabalili do takychto uterakov.

Po tureckom kupeli

Dalsi den sme mali prehliadku mesta Bursa. Navstivili sme hrobku Osmana Hazi – zakladatela Osmanskej rise, Zelenu mesitu a Novu mesitu v centre mesta. Este predtym sme vsak mali vydatne ranajky, take prave turecke.

Typicke turecke ranajky

Pred Zelenou mesitou

V mesite

Bursa je znama aj hodvabom, pretoze v minulosti lezala na Hodvabnej ceste.
Jet u tzv. Hodvabny bazaar, kde je spusta obchodov, kde sa daju kupit satky, latky atd.

V Hodvabnom bazaare

Vecer sme nas autobus previezol z Bursy do prilahlych hor. V okolo Bursy su najlepsie lyziarske strediska v Turecku. Ano, ani by sme si to nemysleli, ale v Turecku sa da kazdu zimu lyzovat az do aprila. Byvali sme v luxisnom hoteli, ktory mimo sezonu je samozrejme prazdny. Mali sme super veceru a vecer party.

V nedelu sme si uzivali hotela, boli sme na bazene, v saune a opalovali sa na slniecku na terase. V noci sme dosli spat do Istanbulu a v pondelok samozrejme do prace.

Ortakoy, Uskudar a Kadikoy

2008-08-11T19:42:00.006+03:00

Ahojte! Tak som tu zas a prinasam fotky z minuleho vikendu. Ostali sme cez vikend v Istanbule, predsa len treba trochu nacerpat sily, ale zato sme nelenili a v sobotu aj v nedelu sme vyrazili do stvrti Istanbulu, kde sme este neboli.

Dokonca sme boli na svadbe. Dostali sme pozvanie od Ondrovej kolegyne z prace a byvalej AIESECarky - Ebru. Teraz trochu AIESEC jazyku: je to byvala VP ICX Istanbulu a vzhladom k tomu, ze si berie byvaleho VP OGX, je to skvelu match! A to doslovne! :) Cela svadba, teda ta oficilana cast, prebehla si behom 15tich minut. Vela ludi, vela svadieb, takze to bolo len EVET, EVET (to znamena ano) a sup von zo siene sa vyfotit s hostami.

Po svadbe sme vyrazili do stvrte Ortakoy, ktora sa nachadza na europskej strane tesne pod Bosporskym mostom. Ma to tam svoje caro, vyhlad na mesitu a most zo striech miestnych restauracii je super.

Mesita v Ortakoy a Bosporsky most cez den a v noci

V nedelu sme mali vylet do Azie. Trajektom sme sa previezli do stvrte Uskudar a potom sme sli pozdlz Bosporu niekolko kilometrov do dalsej znamej azijskej stvre Kadikoy. Potom zas trajektom spatky pri zapade slnka do Europy do Eminonu a busom k nam na Mecidiekoy. No teraz predpokladam, ze sa vacsina z vas v tych nazvoch stratila,ale to som len chcela demostrovat, ze sa tu uz vyzname, nestratime sa a teda sme skoro ako domaci :)))

Zmesti sa popod most ci nezmesti?

Na druhej strane Bosporu pri mrakodrapoch uplne vlavo byvame

Pobrezie Bosporu

Pohlad na Hagiu Sofiu , Divci vez

Tavuk Doner v Azii

Blue Aegean Tour

2008-08-06T20:57:00.011+03:00

Nasim prvym unikom z Istanbulu bol 3-denny vylet organizovany AIESEC Izmir. Mal nazov Blue Aegean tour podla Egejskeho mora, ktore sme navstivili a bol urceny pre vsetkych praktikantov v Turecku. Za tri dni sme navstivili historicke pamiatky pri Egejskom mori, uzili si plaze, slnka a mora. Vzhladom k tomu, ze do Izmiru to je z Istanbulu autobusom 8 hodin tak nas vylet celkovo aj z cestou trval skoro 5 dni.

Vyrazali sme vo stvrtok vecer (piatok sme si brali dovolenku z prace). Cesta bola zas prekvapenim. Najprv zlym, potom dobrym. Na zastavke totiz na nas cakala dodavka.Vzhladom k tomu, ze nas z Istabulu nas islo asi 20 ludi a pred nami bola 8hodinova cesta, tak nam pri pohlade na to vozidlo, kam sa evidentne nevoslo viac ako 10 ludi, velmi nebolo do smiechu. To bolo to zle prekvapenie. Po chvile jazdy, sme sa totiz ocitli na velkej autobusovej stanici, kde sme prestupili do normalneho busu. A tak sme pochopili ako to tu vlastne funguje – Istanbul je taky velky, ze autobusove spolocnosti zvazaju ludi z roznych casti minibusmi na stanicu, kde su pristavene busy pre tu danu spolocnost. Bus, ktory nas viezol do Izmiru bol co sa tyka kvality fakt dobry. Klima, obsluha, novy bus … nieco ako Student Agency v CR. V Turecku je asi jedinou pristupnou dopravou autobusy, letenky su drahe, vlaky vraj otrasne a lode pomale.

Po prichode do Izmiru nas cakal autobus nasho study tour a vylet po oblasti Egejskeho mora mohol zacat. Hned na zaciatku nas prekvapila horucava. Ani sa to nezda, ale oproti Istanbulu je Izmir viac na juh a teplota sa tu nehla pod 35 stupnov. Zlatych istanbulskych 30 stupnov!

Nasou prvou zastovkou bolo mesto Selcuk, ktore sa nachadza v blizkosti historickeho mesta Efes. V Selcuku je museum, kde su umiestnene najdolezitejsie vykopavky z Efesu (samozrejme okrem tych, ktore su v muzeach vo Viedni, Berline alebo Londyne). K najznamejsim exponatom patrili socha Artemis – bohyne Efesu, Erosa – bozika lasky a rekonstrukcia terasovych domov povodnych obyvatelov.

Socha bohyne Artemis

V Selcuku sa este okrem muzea nachadza Kostol Svateho Jana. Toto vyznamne miesto je dnes uz len vykopavkami. Nas vylet bol organizovany pre vsetkych praktikantov v Turecku, preto sa nam podarilo stretnut so Zuzkou – AIESECarkou z Prahy, ktora je tu na praxi v Izmire.

Kostol Sv. Jana so Zuzkou

Spestrenim na nasej ceste bol typicky turecky obed - borek (platky listkoveho cesta so syrom) a ayran ( jogurt miesany s vodou a solou). Organizacia vyletu bola fakt dobra a musim povedat, ze nam dokonca padli sanky, ked po prichode do Efesu pri nasich busoch zastal autak Algidy a zacal rozdavat nanuky ako inkind (kedze boli partnerom vyletu, mali sme ich zadarmo). Tomu sa vravi na spravnom mieste, v spravny cas.

Turecky obed

Efes bolo vyznamnym mestom v Malej Azii za greckych a rimskych cias. Malo asi az 250 000 obyvatelov a bolo obchodnym centrom medzi Cinou, Indiou a Europou. Artemisin chram, ktory tu stal, patri k siedmym divom sveta. Dnes z neho ostal len jeden pilier a keby nas nan neupozornil sprievodca, tak si ho clovek ani nevsimne. Vykopavky mesta tvoria velky komplex s amfiteatrom, namestiami, agorou (trhom) a sochami. Najznamejsou stavbou je Celsusova kniznica, ktora patrila k najdolezitejsim knizniciam staroveku.

Efes

Amfiteater v Efese

Pred Celsusovou kniznicou

Hlavna ulica v Efese na konci s Celsusovou kniznicou

Kuriozitou pre turistou su verejne toalety, ktore pouzivali stari Rimania. Zevraj mali aj sluhov, ktori im chodili prehrievat miesta. :) No neviem, v kazdom pripade, nam pri tureckom slnku nic prihrievat nebolo treba.

Rimske toalety

AIESEC praktikanti objavuju Turecko
(sutaz: kto najde Ondru?)

Nasledovala vecera a 4 hodinova cesta do Marmarisu, kde sme boli ubytovani v hoteli. Marmamis je zname turecke letovisko na pobrezi Egejskeho mora, len niekolko kilometrov od greckeho Rodosu. Pre mna to uz bola druha navsteva, v turecku som bola zatial v styroch mestach, z toho v Marmarise dvakrat!

Praktikanti z Istanbulu v Marmarise
( zastupenie krajin: USA, Kanada, Taiwan, Svedsko, CR, SR, Polsko)

V noci (ano, ine slovo pouzit nemozem, pretoze sa to odohravalo medzi 12tou a 3tou rano) sme mali plavbu lodou okolo Marmarisu. Na lodi sme mali predstavenie od brusnej tanecnice.

Dalsi den sme vstavali o 7( uplne vazne!) a sli na turecke ranajky (paradajka, paprika, syr, olivy a chlieb pita). Na druhy den vyletu bola na plane navsteva mesta Dalyan a plaze Ituzu. Toto miesto kusok juzne od Marmarisu je zaujimave tym, ze sa tu rieka vlieva do mora a pritom tvori bludisko riecok s trstinou. Na konci sa nachadza plaz Ituzu, jedinecna tym, ze kam chodia korytnacky v noci klast vajcia. Ako miesto to bolo fakt krasne, pre stredoeuropana hotovy raj, ale pri tureckom slnku aj horuce peklo. A kusok chladku si treba samozrejme co? Zaplatit! Ale stalo to za to!

Plaz Ituzu

Po obede sme sa lodou dostali do hornej casti rieky, kde tvori male jazero. Stichli motory lodi, zapla sa hudba a behom chvilky sme mali party na jazere. Je fakt uzasne ako sa Turci dokazu bavit. Prvy, kto skocil do vody bol OCP (hlavny organizator zajazdu)!

Party na jazere

Vecer sme boli v jednom z klubov pod holym nebom v Marmarise. Takze zase sme toho v noci nenaspali ….

V nedelu sme mali na cely den zarezervovanu lod. Naskytol sa nam tak pohlad z mora na Marmaris a takziez moznost kupania sa v krasne modro-zelenej vode. Skakanie z lode do mora, plavanie, opalovanie sa… skratka pohoda.

Pohoda na lodi

Krasne more

Kupeme sa

Potom nas vsak cakala 3 hodinova cesta do Izmiru a nasledne dalsich 8 hodin do Istanbulu. Domov sme dosli okolo 6 rano, na hodinku si lahli a potom sup do prace!

Bosporus tour

2008-07-30T17:05:00.006+03:00

Minulu nedelu sme mali na plane absolvovat jednu z “veci, ktoru bezpodmienecne musite zazit” v Istanbule – plavbu lodou po Bospore. V pristave Eminonu v strede Istanbulu plavbu lodou ponuka kopa podnikavcov, my sme sa vsak rozhodli pre spolocnost IDO, ktora zabezpecuje lodnu hromadnu dopravu v Istanbule ( ano, medzi azijskou a europskou castou chodia trajekty ako hromadna doprava).

Pouceni z minuleho vyletu lodou a uz znali tureckych pomerov sme v rade na lod stali uz asi 45 minut pred odjazdom. A to sa nam celkom oplatilo, pretoze nielen, ze na lod chcelo ist vela turistov, ale lod nebola velmi usposobena na vyletne trasy a mala len jednu malu terasu. Ked sme sa uspesne zmocnili lukrativnych miest na zadnej palube, vylet mohol zacat.

Plavili sme sa od centra mesta, takze sme si mohli prehliadnut historicku cast tentokrat z mora. Presli sme okolo Dolmahbace palace, stvrti Kabatas a Besiktas. Najviac sme sa samozrejme tesili na plavbu popod Bosporsky most – most, ktory spojuje Europu a Aziu od roku 1973. Mesita v stvrti Ortakoy a vzadu silueta mostu su castym nametom na pohladnice z Istanbulu. Presli sme popod most a na oboch stranach Bosporu sa nam poskytol pohlad na super vily a privatne pristavy na jachty.

Bosporsky most s mesitou v Ortakoy

Pod mostom

Tesne pred druhym mostom spojujucim dva kontinenty nesiacim meno sultana Mehmeta sa nachadzaju dve pevnosti. Boli postavene na obranu pred plavbou lodi po Bospore alebo pred utokom z druhej strany Bosporu. Logicky sa nachadzaju na najuzsom mieste na Bospore, ktore je siroke len par metrov.

Pevnost Rumeli na europskej strane

Najuzsia cast Bosporu

Nasa lod mala celkom 6 zastavok a zaviezla nas asi do dvoch tretin prielivu. Vystupili sme na predposlednej zastavke, a to v Azii. Tato stvrt Istanbulu predstavovala skor malu dedinku, ktora zije prave z toho, ze sem lod vozi turistov. Hned sa na nas vrhli lakaci do miestnych restauracii a lakali hladnych turistov na rybacie speciality. Nakoniec sme neodolali ani my a dali sme si miestne rybacie menu: ryba, vyprazane calamari, vyprazane slavky (moules) so salatom a pitou.

Prvy krok do Azie

Nas obed

Presli sme si okolie a po 1,5 hodine plavby spat sme sa ocitli zas v centre Istanbulu.

Pohoda pre miestnych

Objavujeme Istanbul

2008-07-29T20:32:00.013+03:00

Nas tyzden vyzera asi tak, ze cez tyzden makame, po veceroch sme doma alebo sa s dakym znamym vidime a cez vikendy objavujeme v Istanbule co sa da. V tomto prispevku zhrniem co sme videli/zazili za posledne vikendy a je toho celkom dost. Popravde som mala celkom problem vybrat fotky, lebo uz ich teraz ich mame vela.

Jednu nedelu sme sa vybrali do stvrte Beyonglu, ktora tvori centrum mesta nie pre turistov, ale pre domacich. Boli sme na vezi Galata, postavenej v 6.storoci. Normalne by clovek ocakaval X stovak schodov, ale tu musim povedat, ze nas prekvapili modernym vytahom. Z veze je krasny vyhlad na cely historicky Istanbul a Bospor.

Vez Galata

Vyhlad na Istanbul z veze

Priblizeny zaber na Hagiu Sofiu

Palac Topkapi

Od veze Galata Tower vedie dlhe ulica Istiklal Caddesi. Je to asi najrusnejsia pesia ulica v Istanbule, plna obchodov a restauracii. Je tu vzdy zivo, rano, ked idu vsetci do prace, poobede, ked sa z prace vracaju a nakupuju a samozrejme vecer, kedy aj okolite ulicky ozivaju a su plne baviacich sa ludi. Nachadzaju sa tu konzulaty roznych krajin a dve zname pasaze – kvetinova a rybacia. Povodne sluzili ako trh, dnes je tu kopa restauracii, ale daju sa tu stale kupit aj zive ryby. Po tejto ulici jazdi stara elektricka tzv. funikular nostalgik J, a tou sme sa aj my zviezli.

Funikular Nostalgik

Rusna ulica Istiklal

Elektricka nas zaviezla az na namestie Taksim, ktore je take prave srdce Istanbulu. Je to velky kruhovy objazd, jazdia sem skoro vsetky druhy dopravy a je to pravidelne miesto na stretnutie. `Vidime sa na Taksime!` zname asi ako ked Prazak povie `Stretneme sa u kona!`

Namestie Taksim

Kusok od ulice Istiklal sa nachadza aj AIESEC Istanbul office. Po prichode do Istanbulu bolo toto prve miesto, kde nas AIESECar z letiska zobral a uz aj odvtedy sme ho parkrat navstivili. No je pekne velky a ma super vyhlad (ale myslim, ze AIESEC Istanbul je svojim ofisom uz znamy v ramci networku, tak ho tu uz nemusim viac ospevovat).Prazaci maju co zavidiet! J

AIESEC Istanbul office

Pohlad z ich ofisu

Minuly piatok sa konalo oficialne zahajenie Anatolia Kongresu – AIESEC konferencie, ktoru organizuje AIESEC Istanbul. Akcia sa odohravala v parku Miniaturk, co je nieco podobne ako MiniEuropa v Bruseli a ostatne podobne miniparky. Takze okrem rautu a programu sme aj zadarmo pozreli miniatury vsetkych najdolezitejsich tureckych stavieb a pamiatok. Bolo to dobre zorganizovane a ako miesto bolo fakt pekne. Stretli sme aj delegaciu z Ceskej republiky – troch super nadsenych Brnakov, ktorym neubrala elanu ani 31 hodinova cesta autobusom Brno-Istanbul.(to ako fakt respect!:) Nakoniec sme si vsetci aj zatancovali na turecku notu a tak nam bolo veselo!:)

Turecka hudba na zahajeni kongresu

Miniaturk

V sobotu sme sa poobede vybrali zas do historickej stvrte Sultanahmet a mali sme namierene do palaca sultanov Topkapi. Avsak ten zatvara uz o 16:30 takze sme sa dnu nedostali, takze fotecky az priste …Miesto toho sme sa presli v zahradach Gulhane okolo palaca. Tie nam prisli ako velka taka oaza v Istanbule. Velke stormy, aleje a zelena travicka sa tu len tak vsade nevidi. Na uplnom cipe zahrad je krasny vyhlad na Bospor a tak sme si tento pohlad na dva kontinenty vychutnali pri salke tureckeho caja J

Turecky caj nad Bosporom

Vravi vam nieco Orient Expres? Tak na stanici, kde tento super dlhy vlak spojujuci Pariz a Istanbul koncil sme sa boli pozriet. Je to stanica Sirkeci, ktora dnes uz nezaziva taku slavu ako za onych cias.

Orient Express

Stanica Sirkeci

V Istanbule su na kazdom kroku zlte taxiky a predavaci kukurice alebo peciva. Vona kukurice je citit skoro na kazdom rohu, ani my sme neodolali.

Pecena kukurica, turecka vlajka, rybari a vzadu vez Galata

Nova mesita a rusne namestie

Princove ostrovy

2008-07-22T19:19:00.011+03:00

Cez vikendy si chodia Istanbulcania oddychnut od ruchu velkomesta na ostrovy v Marmarskom mori vzdialene od Istanbulu asi hodinu plavby lodou. Princove ostrovy sme sa teda rozhodli navstivit aj my, a to v spolonocti Daniela a Stephanie, dvoch praktikantov, ktori su v Istanbule uz 6 mesiacov a tak sa tu uz trochu vyznaju :)

Hned cesta lodou bol zazitok. Prisli sme k lodi asi 10 minut do odjazdu a vsetky miesta na sedenie boli obsadene – ziadne prekvapko, sadli sme si teda na zem, predsa len stat vyse hodiny je dost vela. Za tych 10 minut do odjazdu sa lod uplne zaplnila, ludia sedeli a stali podla mna uplne vsade. No to sme vsak este nevedeli, ze nasa lod ma pred zastavkou na ostrovoch medzizastavku v azijskej casti Istanbulu. A tu to prislo. Na lod cakal neskutocny dav ludi, ktori sa este do nasej uz vtedy podla mna uplne prepchatej lode chceli zmestit. Tak po turecky – hlava nehlava – sa to tam nejak voslo, ale mali sme pocit, ze lod kazdy moment praskne.

Suostrovie Princove ostrovy sa skladaju zo styroch malych ostrovov. Povodne sme mali v plane navstivit ten najvacsi a najvzdialenejsi Buyukada, ale po 40 minutach plavby sme uz mali dost a vystupili sme hned na prvom ostrove Kinaliada. Okolo ostrova vedie jedna cesta, po ktorej sme sa vydali hladat nejaku plaz, kde by sme mohli relaxovat. No akurat sme si vybrali zly smer, pretoze po par minutach slapania sme mali za sebou prehliadku vonkajsieho obyvaku miestnych obyvatelov, niekolko typov nepouzivanych ladniciek z roku 5 a nasli sme *plaz*, kde miestni piknikovali. Bola to taka kopa dakych kamenov a smeti. No sorry! :)

plaz pre miestnych

cesta okolo ostrova
spolu s Danielom (Rumunsko) a Stephanie (Canada)

Nastastie sme pokracovali v ceste a po asi polhodine sme sa dostali na druhu – tu peknu stranu ostrova. Tu sa nam naskytol pekny pohlad na cely Istanbul. Nasli sme tu aj pekne plaze, ale zas tak po turecky – co je pekne za to sa plati, od nas pytali 15 lir na osobu len za vstup na plaz. No sorry c.2! J Takze sme si nakoniec nasli kusok betonovej plaze, kde sa kupali domaci a tu sme sa na chvilu zlozili. Ostrovy maju nieco do seba – pokoj od ruchu mesta, zblnkotanie mora a vyhlad na Istanbul, tomu sa uz vravi relax. Uvedomili sme si, ze Istanbul je neskutocne velky, 15 milionov obyvatelov zije na pobrezi, ktoreho koniec sme ani nedovideli.

relax s vyhladom na Istanbul

vily na ostrove

miestne kupko

Na ostrove su uzasne vily s krasnymi zahradami a vyhladom na Istanbul. Dali sme si tu v miestnej restike veceru – kuraci kebab a turecke fazule a vydali sme sa na cestu lodou spat. Ta uz nastastie nebola taka dobrodruzna, naskytol sa nam vsak krasny pohlad na zapad slnka nad Istanbulom.

Bazaar

2008-07-20T11:11:00.007+03:00

K Turecku neodmyslitelne patria velke trhy zvané bazaare. V Istanbule obchodnici ponukaju svoj tovar v uliciach stvrte Sultanahmet. Clovek tu najde fakt vsetko, od kozenych kabatov, topanok, siat tanecnic brusnych tancov cez zlate sperky, parfemy, zarucene prave hodinky Gucci, az po caj a korenie. Najstarsie bazaare su tvorene ulickami zastresenymi farebnymi strechami.

Najvacsim bazaarom je Velky Bazaar (Grand Bazaar). Má niekolko castí, v každej sa predava iny tovar: sperky, oblecenie, koze, koberce atd. Vstupuje sa cez velké brány, ktoré sa po skonceni predajnej doby zatvaraju.Turista je na kazdom kroku lakany do predajne kobercov alebo k ochutnani caju a ma co robit, chudacik, aby sa tu nestratil. Este ked vsetky napisy su len v turectine!

Nastasie my sme statocne odolavali ponukam obchodnikov a dokonca sme nasli aj vychod von. Akurat som si kupila turecky naramok a zjednala ho z 2 lir na 1 :)

Okrem Velkeho bazaaru su v Istanbule dva dalsie zname bazaary. Je to Knizny bazaar, kde predavaju len knizky, a to je fakt zazrak pretoze tento artikel sa popri tych tolkych satach a topankach vobec neda dostat. Taky obyc zosit na pisanie som kupovala asi tyzden. :)

Tretim znamym a starym bazaarom je Egyptský bazaar (Spice bazaar). Tu sa predavaju koreniny, caj, susene morske riasy, baklava a turecke cukroviky zvane turkish delight. Pri kazdom stanku sme ochutnali iny druh cukroviniek, nakoniec sme si dali na ochutnavku jednu baklavu (kolacik z listkoveho cesta poliaty sladkou stavou) a vybrali sme sa na objavovanie dalsich kras Istanbulu.

Sultanahmet a Hagia Sofia

2008-07-16T21:57:00.008+03:00

V sobotu sme sa vybrali do jednej z najkrajsich casti Istanbulu – Sultanahmet. Toto miesto bolo povodne centrum Konstantinopole o com svedcia stare historicke pamiatky Hagia Sofia a Sultanahmedova mesita.

Hagia Sofia alebo „ Chram Bozej Mudrosti“ je znama ako miesto prelinania roznych kultur v dejinach ludstva. Povodne bola postavena jako byzantsky chram, za Osmanskej rise boli pristavene minarety a stala sa mesitou.

1400 rokov historie, kligraficke napisy a stare fresky davaju Hagii Sofie zvlastne caro. Nas dojem sice bol zcasti naruseny lesenim, ktore je vystavene asi v polke chramu, ale co uz :)

Oproti Hagii Sofii sa nachadza Sultanahmedova mesita. Medzi oboma budovami je krasny park s fontanou a to robi toto miesto jedno z najkrasnejsich v Istanbule.

Merhaba Istanbul

2008-07-10T16:02:00.004+03:00

Po usilovnem planovani se nam s Majkou podarilo ziskat zahranicni staz pres AIESEC v Istanbulu. Budeme tu spolecne asi 5 mesicu a do Cech to doufam stihneme na Vanoce. Muzete se tesit na nase kulturni, pracovni a cestovni zazitky. Ale hezky poporadku a strukturovane...

Cesta
Skoro celodenni cestovani probehlo velmi poklidne. Meli jsme jedinou obavu z nadvahy nasich zavazadel pri odbaveni na letisti. Napadl nas jediny trik jak obejit platbu 340CZK za kazde kilo nadvahy, a to ze budeme predstirat, ze cestujeme spolecne s nekym, kdo ma lehka zavazdla. Tak jsem se na letisti ptal kazdeho u nasi prepazky, zda nahodou neleti do Istabulu. Uz jsme to chteli vzdat, az jsme potkali dve holciny, co leteli do Istanbulu na kratkou dovolenou. Celkovy soucet nasich zavazadel neprekrocil limit a my jsme vysmati usetrili asi 2,5 tis.
Po priletu do Istanbulu nas vyzvedl mistni AIESECar a pak jsme se trmaceli metrem, tramvaji a jeste taxikem do AIESEC office a pote na koleje.

Ubytovani
Nase docasne ubytovani je na koleji, ktera je 15 minut od centra. Jsme hned u more a Bosporu. Mame tu zdarma pitnou vodu, ranni pecivo a internet. Je tu zaroven asi 16 praktikantu, takze mame nove kamarady a celkovy rozjezd v novem prostredi je snazsi. Na druhou stranu ma kolej dve zakladni nevyhody. Zaprve tu je 8 paland jednom podlouhlem byte, cimz je tu dost prelidneno a clovek se moc nevyspi. Zadruhy mame jenom dve mala okenka do ulice, tak je tu celkem vedro a hluk. Ale nevadi, uz s Majkou obihame Istanbul a velice brzy nekde objevime byt, kde nekdo pronajima jednu mistnost.

Lidi
Vsichni tu jsou fajn. Praktikanti jsou vetsinou byvali AIESECari. Mistni clenove jsou bud nasi znami nebo znaji lidi, ktere zase zname my. To asi je zatim na Istanbulu to nejlepsi, ze je tu fakt obrovska banda spravnych lidi.

Pocasi
Promerna teplota je tu 30 stupnu. Nastesti do more neustale fouka vitr. Kdyz vecer zajde slunicko, tak se znacne ochladi.

Doprava
Je tu chaos. Na silnicich je vic taxiku nez normalni aut. Jsem presvedcen, ze ty neustale zacpy jsou zodpovedni prave taxikari. Vsichni tu neustale houkaji. Bud houkaji ze jim nekdo prekazi. Taxikari houkaji na chodce, ze je chteji nekam odvest. Takze clovek neustale nadskakuje. Ale uz si zvykame. Jsou tu dve linky metra, ktere vypadaji prumerne. Pak jsou tu vybudovane tramvajove linky, ktere jsou moderni a hlavne klimatizovane. Cestovnim hitem jsou autobusy, ktere nemaji klimatizaci, jsou preplnene a vubec nemaji jizdni rad. Kdyz jsme po nekom chteli mapku s trasami autobusu, tak na nas koukali dost nechapave:)