Bosporus tour

Minulu nedelu sme mali na plane absolvovat jednu z “veci, ktoru bezpodmienecne musite zazit” v Istanbule – plavbu lodou po Bospore. V pristave Eminonu v strede Istanbulu plavbu lodou ponuka kopa podnikavcov, my sme sa vsak rozhodli pre spolocnost IDO, ktora zabezpecuje lodnu hromadnu dopravu v Istanbule ( ano, medzi azijskou a europskou castou chodia trajekty ako hromadna doprava).

Pouceni z minuleho vyletu lodou a uz znali tureckych pomerov sme v rade na lod stali uz asi 45 minut pred odjazdom. A to sa nam celkom oplatilo, pretoze nielen, ze na lod chcelo ist vela turistov, ale lod nebola velmi usposobena na vyletne trasy a mala len jednu malu terasu. Ked sme sa uspesne zmocnili lukrativnych miest na zadnej palube, vylet mohol zacat.

Plavili sme sa od centra mesta, takze sme si mohli prehliadnut historicku cast tentokrat z mora. Presli sme okolo Dolmahbace palace, stvrti Kabatas a Besiktas. Najviac sme sa samozrejme tesili na plavbu popod Bosporsky most – most, ktory spojuje Europu a Aziu od roku 1973. Mesita v stvrti Ortakoy a vzadu silueta mostu su castym nametom na pohladnice z Istanbulu. Presli sme popod most a na oboch stranach Bosporu sa nam poskytol pohlad na super vily a privatne pristavy na jachty.

Bosporsky most s mesitou v Ortakoy

Pod mostom

Tesne pred druhym mostom spojujucim dva kontinenty nesiacim meno sultana Mehmeta sa nachadzaju dve pevnosti. Boli postavene na obranu pred plavbou lodi po Bospore alebo pred utokom z druhej strany Bosporu. Logicky sa nachadzaju na najuzsom mieste na Bospore, ktore je siroke len par metrov.

Pevnost Rumeli na europskej strane

Najuzsia cast Bosporu

Nasa lod mala celkom 6 zastavok a zaviezla nas asi do dvoch tretin prielivu. Vystupili sme na predposlednej zastavke, a to v Azii. Tato stvrt Istanbulu predstavovala skor malu dedinku, ktora zije prave z toho, ze sem lod vozi turistov. Hned sa na nas vrhli lakaci do miestnych restauracii a lakali hladnych turistov na rybacie speciality. Nakoniec sme neodolali ani my a dali sme si miestne rybacie menu: ryba, vyprazane calamari, vyprazane slavky (moules) so salatom a pitou.

Prvy krok do Azie

Nas obed

Presli sme si okolie a po 1,5 hodine plavby spat sme sa ocitli zas v centre Istanbulu.

Pohoda pre miestnych

Objavujeme Istanbul

Nas tyzden vyzera asi tak, ze cez tyzden makame, po veceroch sme doma alebo sa s dakym znamym vidime a cez vikendy objavujeme v Istanbule co sa da. V tomto prispevku zhrniem co sme videli/zazili za posledne vikendy a je toho celkom dost. Popravde som mala celkom problem vybrat fotky, lebo uz ich teraz ich mame vela.

Jednu nedelu sme sa vybrali do stvrte Beyonglu, ktora tvori centrum mesta nie pre turistov, ale pre domacich. Boli sme na vezi Galata, postavenej v 6.storoci. Normalne by clovek ocakaval X stovak schodov, ale tu musim povedat, ze nas prekvapili modernym vytahom. Z veze je krasny vyhlad na cely historicky Istanbul a Bospor.

Vez Galata

Vyhlad na Istanbul z veze

Priblizeny zaber na Hagiu Sofiu

Palac Topkapi

Od veze Galata Tower vedie dlhe ulica Istiklal Caddesi. Je to asi najrusnejsia pesia ulica v Istanbule, plna obchodov a restauracii. Je tu vzdy zivo, rano, ked idu vsetci do prace, poobede, ked sa z prace vracaju a nakupuju a samozrejme vecer, kedy aj okolite ulicky ozivaju a su plne baviacich sa ludi. Nachadzaju sa tu konzulaty roznych krajin a dve zname pasaze – kvetinova a rybacia. Povodne sluzili ako trh, dnes je tu kopa restauracii, ale daju sa tu stale kupit aj zive ryby. Po tejto ulici jazdi stara elektricka tzv. funikular nostalgik J, a tou sme sa aj my zviezli.

Funikular Nostalgik

Rusna ulica Istiklal

Elektricka nas zaviezla az na namestie Taksim, ktore je take prave srdce Istanbulu. Je to velky kruhovy objazd, jazdia sem skoro vsetky druhy dopravy a je to pravidelne miesto na stretnutie. `Vidime sa na Taksime!` zname asi ako ked Prazak povie `Stretneme sa u kona!`

Namestie Taksim

Kusok od ulice Istiklal sa nachadza aj AIESEC Istanbul office. Po prichode do Istanbulu bolo toto prve miesto, kde nas AIESECar z letiska zobral a uz aj odvtedy sme ho parkrat navstivili. No je pekne velky a ma super vyhlad (ale myslim, ze AIESEC Istanbul je svojim ofisom uz znamy v ramci networku, tak ho tu uz nemusim viac ospevovat).Prazaci maju co zavidiet! J

AIESEC Istanbul office

Pohlad z ich ofisu

Minuly piatok sa konalo oficialne zahajenie Anatolia Kongresu – AIESEC konferencie, ktoru organizuje AIESEC Istanbul. Akcia sa odohravala v parku Miniaturk, co je nieco podobne ako MiniEuropa v Bruseli a ostatne podobne miniparky. Takze okrem rautu a programu sme aj zadarmo pozreli miniatury vsetkych najdolezitejsich tureckych stavieb a pamiatok. Bolo to dobre zorganizovane a ako miesto bolo fakt pekne. Stretli sme aj delegaciu z Ceskej republiky – troch super nadsenych Brnakov, ktorym neubrala elanu ani 31 hodinova cesta autobusom Brno-Istanbul.(to ako fakt respect!:) Nakoniec sme si vsetci aj zatancovali na turecku notu a tak nam bolo veselo!:)

Turecka hudba na zahajeni kongresu

Miniaturk

V sobotu sme sa poobede vybrali zas do historickej stvrte Sultanahmet a mali sme namierene do palaca sultanov Topkapi. Avsak ten zatvara uz o 16:30 takze sme sa dnu nedostali, takze fotecky az priste …Miesto toho sme sa presli v zahradach Gulhane okolo palaca. Tie nam prisli ako velka taka oaza v Istanbule. Velke stormy, aleje a zelena travicka sa tu len tak vsade nevidi. Na uplnom cipe zahrad je krasny vyhlad na Bospor a tak sme si tento pohlad na dva kontinenty vychutnali pri salke tureckeho caja J

Turecky caj nad Bosporom

Vravi vam nieco Orient Expres? Tak na stanici, kde tento super dlhy vlak spojujuci Pariz a Istanbul koncil sme sa boli pozriet. Je to stanica Sirkeci, ktora dnes uz nezaziva taku slavu ako za onych cias.

Orient Express

Stanica Sirkeci

V Istanbule su na kazdom kroku zlte taxiky a predavaci kukurice alebo peciva. Vona kukurice je citit skoro na kazdom rohu, ani my sme neodolali.

Pecena kukurica, turecka vlajka, rybari a vzadu vez Galata

Nova mesita a rusne namestie

Princove ostrovy

Cez vikendy si chodia Istanbulcania oddychnut od ruchu velkomesta na ostrovy v Marmarskom mori vzdialene od Istanbulu asi hodinu plavby lodou. Princove ostrovy sme sa teda rozhodli navstivit aj my, a to v spolonocti Daniela a Stephanie, dvoch praktikantov, ktori su v Istanbule uz 6 mesiacov a tak sa tu uz trochu vyznaju :)

Hned cesta lodou bol zazitok. Prisli sme k lodi asi 10 minut do odjazdu a vsetky miesta na sedenie boli obsadene – ziadne prekvapko, sadli sme si teda na zem, predsa len stat vyse hodiny je dost vela. Za tych 10 minut do odjazdu sa lod uplne zaplnila, ludia sedeli a stali podla mna uplne vsade. No to sme vsak este nevedeli, ze nasa lod ma pred zastavkou na ostrovoch medzizastavku v azijskej casti Istanbulu. A tu to prislo. Na lod cakal neskutocny dav ludi, ktori sa este do nasej uz vtedy podla mna uplne prepchatej lode chceli zmestit. Tak po turecky – hlava nehlava – sa to tam nejak voslo, ale mali sme pocit, ze lod kazdy moment praskne.

Suostrovie Princove ostrovy sa skladaju zo styroch malych ostrovov. Povodne sme mali v plane navstivit ten najvacsi a najvzdialenejsi Buyukada, ale po 40 minutach plavby sme uz mali dost a vystupili sme hned na prvom ostrove Kinaliada. Okolo ostrova vedie jedna cesta, po ktorej sme sa vydali hladat nejaku plaz, kde by sme mohli relaxovat. No akurat sme si vybrali zly smer, pretoze po par minutach slapania sme mali za sebou prehliadku vonkajsieho obyvaku miestnych obyvatelov, niekolko typov nepouzivanych ladniciek z roku 5 a nasli sme *plaz*, kde miestni piknikovali. Bola to taka kopa dakych kamenov a smeti. No sorry! :)

plaz pre miestnych

cesta okolo ostrova
spolu s Danielom (Rumunsko) a Stephanie (Canada)

Nastastie sme pokracovali v ceste a po asi polhodine sme sa dostali na druhu – tu peknu stranu ostrova. Tu sa nam naskytol pekny pohlad na cely Istanbul. Nasli sme tu aj pekne plaze, ale zas tak po turecky – co je pekne za to sa plati, od nas pytali 15 lir na osobu len za vstup na plaz. No sorry c.2! J Takze sme si nakoniec nasli kusok betonovej plaze, kde sa kupali domaci a tu sme sa na chvilu zlozili. Ostrovy maju nieco do seba – pokoj od ruchu mesta, zblnkotanie mora a vyhlad na Istanbul, tomu sa uz vravi relax. Uvedomili sme si, ze Istanbul je neskutocne velky, 15 milionov obyvatelov zije na pobrezi, ktoreho koniec sme ani nedovideli.

relax s vyhladom na Istanbul

vily na ostrove

miestne kupko

Na ostrove su uzasne vily s krasnymi zahradami a vyhladom na Istanbul. Dali sme si tu v miestnej restike veceru – kuraci kebab a turecke fazule a vydali sme sa na cestu lodou spat. Ta uz nastastie nebola taka dobrodruzna, naskytol sa nam vsak krasny pohlad na zapad slnka nad Istanbulom.

Bazaar

K Turecku neodmyslitelne patria velke trhy zvané bazaare. V Istanbule obchodnici ponukaju svoj tovar v uliciach stvrte Sultanahmet. Clovek tu najde fakt vsetko, od kozenych kabatov, topanok, siat tanecnic brusnych tancov cez zlate sperky, parfemy, zarucene prave hodinky Gucci, az po caj a korenie. Najstarsie bazaare su tvorene ulickami zastresenymi farebnymi strechami.

Najvacsim bazaarom je Velky Bazaar (Grand Bazaar). Má niekolko castí, v každej sa predava iny tovar: sperky, oblecenie, koze, koberce atd. Vstupuje sa cez velké brány, ktoré sa po skonceni predajnej doby zatvaraju.Turista je na kazdom kroku lakany do predajne kobercov alebo k ochutnani caju a ma co robit, chudacik, aby sa tu nestratil. Este ked vsetky napisy su len v turectine!

Nastasie my sme statocne odolavali ponukam obchodnikov a dokonca sme nasli aj vychod von. Akurat som si kupila turecky naramok a zjednala ho z 2 lir na 1 :)

Okrem Velkeho bazaaru su v Istanbule dva dalsie zname bazaary. Je to Knizny bazaar, kde predavaju len knizky, a to je fakt zazrak pretoze tento artikel sa popri tych tolkych satach a topankach vobec neda dostat. Taky obyc zosit na pisanie som kupovala asi tyzden. :)

Tretim znamym a starym bazaarom je Egyptský bazaar (Spice bazaar). Tu sa predavaju koreniny, caj, susene morske riasy, baklava a turecke cukroviky zvane turkish delight. Pri kazdom stanku sme ochutnali iny druh cukroviniek, nakoniec sme si dali na ochutnavku jednu baklavu (kolacik z listkoveho cesta poliaty sladkou stavou) a vybrali sme sa na objavovanie dalsich kras Istanbulu.

Sultanahmet a Hagia Sofia

V sobotu sme sa vybrali do jednej z najkrajsich casti Istanbulu – Sultanahmet. Toto miesto bolo povodne centrum Konstantinopole o com svedcia stare historicke pamiatky Hagia Sofia a Sultanahmedova mesita.

Hagia Sofia alebo „ Chram Bozej Mudrosti“ je znama ako miesto prelinania roznych kultur v dejinach ludstva. Povodne bola postavena jako byzantsky chram, za Osmanskej rise boli pristavene minarety a stala sa mesitou.

1400 rokov historie, kligraficke napisy a stare fresky davaju Hagii Sofie zvlastne caro. Nas dojem sice bol zcasti naruseny lesenim, ktore je vystavene asi v polke chramu, ale co uz :)

Oproti Hagii Sofii sa nachadza Sultanahmedova mesita. Medzi oboma budovami je krasny park s fontanou a to robi toto miesto jedno z najkrasnejsich v Istanbule.

Merhaba Istanbul

Po usilovnem planovani se nam s Majkou podarilo ziskat zahranicni staz pres AIESEC v Istanbulu. Budeme tu spolecne asi 5 mesicu a do Cech to doufam stihneme na Vanoce. Muzete se tesit na nase kulturni, pracovni a cestovni zazitky. Ale hezky poporadku a strukturovane...

Cesta
Skoro celodenni cestovani probehlo velmi poklidne. Meli jsme jedinou obavu z nadvahy nasich zavazadel pri odbaveni na letisti. Napadl nas jediny trik jak obejit platbu 340CZK za kazde kilo nadvahy, a to ze budeme predstirat, ze cestujeme spolecne s nekym, kdo ma lehka zavazdla. Tak jsem se na letisti ptal kazdeho u nasi prepazky, zda nahodou neleti do Istabulu. Uz jsme to chteli vzdat, az jsme potkali dve holciny, co leteli do Istanbulu na kratkou dovolenou. Celkovy soucet nasich zavazadel neprekrocil limit a my jsme vysmati usetrili asi 2,5 tis.
Po priletu do Istanbulu nas vyzvedl mistni AIESECar a pak jsme se trmaceli metrem, tramvaji a jeste taxikem do AIESEC office a pote na koleje.

Ubytovani
Nase docasne ubytovani je na koleji, ktera je 15 minut od centra. Jsme hned u more a Bosporu. Mame tu zdarma pitnou vodu, ranni pecivo a internet. Je tu zaroven asi 16 praktikantu, takze mame nove kamarady a celkovy rozjezd v novem prostredi je snazsi. Na druhou stranu ma kolej dve zakladni nevyhody. Zaprve tu je 8 paland jednom podlouhlem byte, cimz je tu dost prelidneno a clovek se moc nevyspi. Zadruhy mame jenom dve mala okenka do ulice, tak je tu celkem vedro a hluk. Ale nevadi, uz s Majkou obihame Istanbul a velice brzy nekde objevime byt, kde nekdo pronajima jednu mistnost.

Lidi
Vsichni tu jsou fajn. Praktikanti jsou vetsinou byvali AIESECari. Mistni clenove jsou bud nasi znami nebo znaji lidi, ktere zase zname my. To asi je zatim na Istanbulu to nejlepsi, ze je tu fakt obrovska banda spravnych lidi.

Pocasi
Promerna teplota je tu 30 stupnu. Nastesti do more neustale fouka vitr. Kdyz vecer zajde slunicko, tak se znacne ochladi.

Doprava
Je tu chaos. Na silnicich je vic taxiku nez normalni aut. Jsem presvedcen, ze ty neustale zacpy jsou zodpovedni prave taxikari. Vsichni tu neustale houkaji. Bud houkaji ze jim nekdo prekazi. Taxikari houkaji na chodce, ze je chteji nekam odvest. Takze clovek neustale nadskakuje. Ale uz si zvykame. Jsou tu dve linky metra, ktere vypadaji prumerne. Pak jsou tu vybudovane tramvajove linky, ktere jsou moderni a hlavne klimatizovane. Cestovnim hitem jsou autobusy, ktere nemaji klimatizaci, jsou preplnene a vubec nemaji jizdni rad. Kdyz jsme po nekom chteli mapku s trasami autobusu, tak na nas koukali dost nechapave:)