19. 9. 2008

Eyup - najzboznejsia cast Istanbulu

Alebo aspon tak o stvrti Euyp pisu v turistickych sprievodcoch. Je to tomu tak preto, lebo sa v tamojsej mesite nachadza hrobka vlajkonosica osmanskeho sultana, ktory sa volal Euyp. Pre moslimov sa jedna posvatne miesto, kam sa chodia modlit a dakovat za take udalosti ako narodenie dietata alebo svadba. My sme sa sem vydali v nedelu odpoledne, kedy miestni obyvatelia zjavne sem casto zavitaju, niektorymi ulicami sme sa ledva predrali.
Eyupov hrob
Je to aj stvrt plna cintorinov, lebo odpocivat v blizkosti Eyupa bola velka cest. Hrobky tu su uplne vsade a ich hustota je niekedy az zarazajuca.
Tato najosmanskejsia cast Istanbulu sa nachadza na konci tzv. Zlateho rohu, co je vybezok mora do pevniny, ktory oddeluje stare mesto Istanbulu / v minulosti Konstatinopol/ od novsich casti. Cestou spat sme isli lodou a tak sme sa previezli lodou po celom Zlatom rohu az k historickemu centru na Sultanahmede / so znamymi mesitami/.
Nas den sa skoncil na typickom rybacom sendvici na Galatskom moste a pri jablkovom caji v jednej s tureckych cajovni v spolocnosti ostatnych AIESEC praktikantami v Istanbule.

Sedime na Galatskom moste

Typicke nabrezie v centre Istanbulu

Turecky relax na caji

Prva navsteva v Istanbule

Na konci augusta sme v Istanbule privitali nasu prvu navstevu z Prahy. Vladka a jej kamoska Terka cestovali po Bulharsku a svoju cestu zavrsili v Istanbule. Tak sme mali moznost sa po prvy krat zahrat na sprievodcov po Istanbule. Zistili sme, ze tu toho uz vela pozname, ale zaroven, ze tu je vzdy co nove objavovat.


Ked nasa navsteva sa vydala na plavbu po Bospore, ktoru sme my uz absolvovali, tak my sme navstivili Topkapi palac. Tento komplex budov sluzil ako hlavne sidlo sultana Osmanskej rise. Sultan mal skvely pohlad na cely Bospor a mal harem, kde zilo okolo tisic zien.

8. 9. 2008

Princove ostrovy c.2

Minulu sobotu sme sa vybrali na vylet na Pricess Islands. Na tychto suostrovoch asi hodinu cesty lodou od Istabulu sme uz boli v cervenci. Vtedy sme sa kvoli preplnenej lodi dostali len na prvy ostrov Kiliadu. Tentokrat uz vsak lod bola poloprazdna / uz je predsa len september a hlavna dovolenkova sezona sa skoncila/ a tak sa nam podarilo dostat az na posledny a najvacsi ostrov Buyguadu.

Hned na prvy pohlad vidno, ze ostrov je najvasci, panuje tu vacsi ruch a stale sa tu pohybuje vela turistov, ktori pridu na jednodenny vylet. Aj tu su zakazane auta, takze sa prepravuju vsetci len na bicykloch, miesto taxikov tu maju koce s konskym zaprahom. My sme sa po ceste lodou museli samozrejme posilnit, takze sme si dali v miestnej restike na rohu turecku pizzu. Je taka trosku ina, tenka a sucha ako papier, ale dobra.
Turecka pizza a Ayran/jogurtovy napoj/

Pestrofarebne stanky s ovocim

Nasa vyprava zahrnovala okrem nas dvoch este aj Anastasiu -praktikantku z Ruska a Harsha – Inda studujuceho v Anglicku. V Lonely Planet sme vycitali, ze na ostrove je jeden kopec, kde sa nachadza klastor a ma tam byt pekny vyhlad. Tak sme sa to rozhodli ist vyskusat. Prirucka vravela o hodine cesty do kopca, a po nasom obede, sme sa rozhodli si stopnut jeden koc s konmi, zjednat sme cenu a doviest sa na upetie vysokeho kopca.

Po kratkom vystupe na nas cakal prekvapivo krasny pohlad. Videli sme okolite more, ostatne ostrovy a vzadu panorama nekonecneho Istanbulu.
Taky pekny vyhlad sme si vychutnali s vrcholovou odmenou.

Po navrate naspat do pristavu /a to sme uz sli peso, aby ste si nemysleli, ze sme daky lenivci !/ sme sa presli po pristave pri zapade slnka. Cestou sme videli vela krasnych vi l s vyhladom na more a Istanbul,ktore si tu stavali bohati Istanbulcania. Do Istanbulu sme prisli unaveni a uz za tmy.
Stare osmanske domy a vily

3. 9. 2008

Nase ubytko

AIESEC Istanbul zabezpecuje ubytovanie praktikantom na koleji. Byva tu spolu na jednom pokoji celkom 16 praktikantov. A hned na zaciatku sme tu byvali aj my. Vzhladom k tomu, ze sme prisli uprostred leta, tak nielen ze bol pokoj uplne plny tzn. presne 16 ludi, ale aj bolo strasne teplo a klima ziadna. Byvat na koleji vsak ma aj svoje vyhody: kazde rano cerstve pecivo, voda zadarmo, lokalita presne v centre, ping pong a kopec srandy. Pre praktikantov, co tu su na 2-3 mesiace /to je vacsina/ je to skvela volba. Kedze my sme tu na 5 mesiacov,od zaciatku sme mali v plane si najst nejaky prenajom.

A musim povedat, ze sme mali velke stastie. Na istanbulskom craigliste / webovej stranke, kde davaju ludia inzeraty na volne podnajmy/ sme nasli hned niekolko bytov. Boli sme sa pozriet asi v styroch bytoch / a mame z toho rozne zazitky, ale to niekedy inokedy/ a nakoniec sme sa rozhodli nastahovat do bytu vo stvrti Mecidiekoy. Bolo to velmi celkom lahke rozhodovanie lebo tento byt je super zariadeny, v dobrej stvrti a za prijatelnu cenu. Po 4 dnoch v Istanbule sme sa tak stahovali z koleje a zivot na Mecidiekoiy sa mohol zacat.

Byvame s dievcinou Duygu a jej mamkou, ktora sa vola Necla. Duygu skoncila v juni bakalara na ekonomickej univerzite tu v Istanbule a ziskala stipendium na masterske studium v Amsterdame, kde studuje od septembra. Od konca augusta teda byvame len s jej mamkou. Ta je strasne mila a ciperna zenska, hovori takou nemcino-anglictinou a turectinu dava medzi to, ale zatial sme sa s nou vzdy dorozumeli. Chodi stale na celodenne vylety k moru, chodi plavat a na prechadzky. Obcas nam aj nieco uvari, comu sa vobec nebranime :))

Aby sme sa s nasimi domacimi lepsie spoznali a skamaratili, asi v druhom tyzdni sme im robili prezentaciu Ceska a Slovenska, dali ochutnat Becherovku a dali sme im male drobnosti ako darceky.

Dokazom nasich dobrych vztahov je aj to, ze Ondra od domacich na narodeniny dostal tortu. A dobra bola, mnam! :)

Prikladam dake fotky bytu:

Nasa izba

Obyvacka

Kupelna

Kuchyna

Jednou z vyhod nasho bytu je jeho poloha vo stvrti Mecidiekoy. Je to velky dopravny uzol, takze sa da odtialto dostal vsade, je tu metro a chodia odtialto shuttle busy autobusovych spolocnosti. Zaroven vsak bzvame dost daleko od hlavnej cesty, takze tu dopravu velmi nevnimame. Ondra to ma 7 minut peso na zastavku jeho shuttle busu do Mercedesu a ja mozem chodit peso do
prace, co je super. Tu je par fotiek ako to vyzera tu okolo.
Nas barak

Cevahir- najvacsie nakupne stredisko v Turecku

Mecidiekoy namestie

Nasa ulica - Ortaklar Caddesi