Cez vikendy si chodia Istanbulcania oddychnut od ruchu velkomesta na ostrovy v Marmarskom mori vzdialene od Istanbulu asi hodinu plavby lodou. Princove ostrovy sme sa teda rozhodli navstivit aj my, a to v spolonocti Daniela a Stephanie, dvoch praktikantov, ktori su v Istanbule uz 6 mesiacov a tak sa tu uz trochu vyznaju :)
Hned cesta lodou bol zazitok. Prisli sme k lodi asi 10 minut do odjazdu a vsetky miesta na sedenie boli obsadene – ziadne prekvapko, sadli sme si teda na zem, predsa len stat vyse hodiny je dost vela. Za tych 10 minut do odjazdu sa lod uplne zaplnila, ludia sedeli a stali podla mna uplne vsade. No to sme vsak este nevedeli, ze nasa lod ma pred zastavkou na ostrovoch medzizastavku v azijskej casti Istanbulu. A tu to prislo. Na lod cakal neskutocny dav ludi, ktori sa este do nasej uz vtedy podla mna uplne prepchatej lode chceli zmestit. Tak po turecky – hlava nehlava – sa to tam nejak voslo, ale mali sme pocit, ze lod kazdy moment praskne.
Suostrovie Princove ostrovy sa skladaju zo styroch malych ostrovov. Povodne sme mali v plane navstivit ten najvacsi a najvzdialenejsi Buyukada, ale po 40 minutach plavby sme uz mali dost a vystupili sme hned na prvom ostrove Kinaliada. Okolo ostrova vedie jedna cesta, po ktorej sme sa vydali hladat nejaku plaz, kde by sme mohli relaxovat. No akurat sme si vybrali zly smer, pretoze po par minutach slapania sme mali za sebou prehliadku vonkajsieho obyvaku miestnych obyvatelov, niekolko typov nepouzivanych ladniciek z roku 5 a nasli sme *plaz*, kde miestni piknikovali. Bola to taka kopa dakych kamenov a smeti. No sorry! :)
plaz pre miestnych

cesta okolo ostrova

spolu s Danielom (Rumunsko) a Stephanie (Canada)
Nastastie sme pokracovali v ceste a po asi polhodine sme sa dostali na druhu – tu peknu stranu ostrova. Tu sa nam naskytol pekny pohlad na cely Istanbul. Nasli sme tu aj pekne plaze, ale zas tak po turecky – co je pekne za to sa plati, od nas pytali 15 lir na osobu len za vstup na plaz. No sorry c.2! J Takze sme si nakoniec nasli kusok betonovej plaze, kde sa kupali domaci a tu sme sa na chvilu zlozili. Ostrovy maju nieco do seba – pokoj od ruchu mesta, zblnkotanie mora a vyhlad na Istanbul, tomu sa uz vravi relax. Uvedomili sme si, ze Istanbul je neskutocne velky, 15 milionov obyvatelov zije na pobrezi, ktoreho koniec sme ani nedovideli.

relax s vyhladom na Istanbul
vily na ostrove
miestne kupko
Na ostrove su uzasne vily s krasnymi zahradami a vyhladom na Istanbul. Dali sme si tu v miestnej restike veceru – kuraci kebab a turecke fazule a vydali sme sa na cestu lodou spat. Ta uz nastastie nebola taka dobrodruzna, naskytol sa nam vsak krasny pohlad na zapad slnka nad Istanbulom.



2 komentáře:
jo tak v takove vilce bych taky rad bydlel :)) achh, koukam ze tam je porad tak krasne, a ty zapady slunce v mestskem smogu jsou snad neopakovatelne!
cheers!
Krasne jsi to napsala Majko!
Timto zdravim i Starostu. Uz je mi jasny, jak jsi kroutil hlavou nad tureckou naturou...kdyz je potreba neco zaridit, tak to trva od dvou dnu az do 3 tydnu:)
A nakonec chvalim sam sebe, za ty pekny fotky:)
Okomentovat