Blue Aegean Tour

Nasim prvym unikom z Istanbulu bol 3-denny vylet organizovany AIESEC Izmir. Mal nazov Blue Aegean tour podla Egejskeho mora, ktore sme navstivili a bol urceny pre vsetkych praktikantov v Turecku. Za tri dni sme navstivili historicke pamiatky pri Egejskom mori, uzili si plaze, slnka a mora. Vzhladom k tomu, ze do Izmiru to je z Istanbulu autobusom 8 hodin tak nas vylet celkovo aj z cestou trval skoro 5 dni.

Vyrazali sme vo stvrtok vecer (piatok sme si brali dovolenku z prace). Cesta bola zas prekvapenim. Najprv zlym, potom dobrym. Na zastavke totiz na nas cakala dodavka.Vzhladom k tomu, ze nas z Istabulu nas islo asi 20 ludi a pred nami bola 8hodinova cesta, tak nam pri pohlade na to vozidlo, kam sa evidentne nevoslo viac ako 10 ludi, velmi nebolo do smiechu. To bolo to zle prekvapenie. Po chvile jazdy, sme sa totiz ocitli na velkej autobusovej stanici, kde sme prestupili do normalneho busu. A tak sme pochopili ako to tu vlastne funguje – Istanbul je taky velky, ze autobusove spolocnosti zvazaju ludi z roznych casti minibusmi na stanicu, kde su pristavene busy pre tu danu spolocnost. Bus, ktory nas viezol do Izmiru bol co sa tyka kvality fakt dobry. Klima, obsluha, novy bus … nieco ako Student Agency v CR. V Turecku je asi jedinou pristupnou dopravou autobusy, letenky su drahe, vlaky vraj otrasne a lode pomale.

Po prichode do Izmiru nas cakal autobus nasho study tour a vylet po oblasti Egejskeho mora mohol zacat. Hned na zaciatku nas prekvapila horucava. Ani sa to nezda, ale oproti Istanbulu je Izmir viac na juh a teplota sa tu nehla pod 35 stupnov. Zlatych istanbulskych 30 stupnov!

Nasou prvou zastovkou bolo mesto Selcuk, ktore sa nachadza v blizkosti historickeho mesta Efes. V Selcuku je museum, kde su umiestnene najdolezitejsie vykopavky z Efesu (samozrejme okrem tych, ktore su v muzeach vo Viedni, Berline alebo Londyne). K najznamejsim exponatom patrili socha Artemis – bohyne Efesu, Erosa – bozika lasky a rekonstrukcia terasovych domov povodnych obyvatelov.

Socha bohyne Artemis

V Selcuku sa este okrem muzea nachadza Kostol Svateho Jana. Toto vyznamne miesto je dnes uz len vykopavkami. Nas vylet bol organizovany pre vsetkych praktikantov v Turecku, preto sa nam podarilo stretnut so Zuzkou – AIESECarkou z Prahy, ktora je tu na praxi v Izmire.

Kostol Sv. Jana so Zuzkou

Spestrenim na nasej ceste bol typicky turecky obed - borek (platky listkoveho cesta so syrom) a ayran ( jogurt miesany s vodou a solou). Organizacia vyletu bola fakt dobra a musim povedat, ze nam dokonca padli sanky, ked po prichode do Efesu pri nasich busoch zastal autak Algidy a zacal rozdavat nanuky ako inkind (kedze boli partnerom vyletu, mali sme ich zadarmo). Tomu sa vravi na spravnom mieste, v spravny cas.

Turecky obed

Efes bolo vyznamnym mestom v Malej Azii za greckych a rimskych cias. Malo asi az 250 000 obyvatelov a bolo obchodnym centrom medzi Cinou, Indiou a Europou. Artemisin chram, ktory tu stal, patri k siedmym divom sveta. Dnes z neho ostal len jeden pilier a keby nas nan neupozornil sprievodca, tak si ho clovek ani nevsimne. Vykopavky mesta tvoria velky komplex s amfiteatrom, namestiami, agorou (trhom) a sochami. Najznamejsou stavbou je Celsusova kniznica, ktora patrila k najdolezitejsim knizniciam staroveku.

Efes

Amfiteater v Efese

Pred Celsusovou kniznicou

Hlavna ulica v Efese na konci s Celsusovou kniznicou

Kuriozitou pre turistou su verejne toalety, ktore pouzivali stari Rimania. Zevraj mali aj sluhov, ktori im chodili prehrievat miesta. :) No neviem, v kazdom pripade, nam pri tureckom slnku nic prihrievat nebolo treba.

Rimske toalety

AIESEC praktikanti objavuju Turecko
(sutaz: kto najde Ondru?)

Nasledovala vecera a 4 hodinova cesta do Marmarisu, kde sme boli ubytovani v hoteli. Marmamis je zname turecke letovisko na pobrezi Egejskeho mora, len niekolko kilometrov od greckeho Rodosu. Pre mna to uz bola druha navsteva, v turecku som bola zatial v styroch mestach, z toho v Marmarise dvakrat!

Praktikanti z Istanbulu v Marmarise
( zastupenie krajin: USA, Kanada, Taiwan, Svedsko, CR, SR, Polsko)

V noci (ano, ine slovo pouzit nemozem, pretoze sa to odohravalo medzi 12tou a 3tou rano) sme mali plavbu lodou okolo Marmarisu. Na lodi sme mali predstavenie od brusnej tanecnice.

Dalsi den sme vstavali o 7( uplne vazne!) a sli na turecke ranajky (paradajka, paprika, syr, olivy a chlieb pita). Na druhy den vyletu bola na plane navsteva mesta Dalyan a plaze Ituzu. Toto miesto kusok juzne od Marmarisu je zaujimave tym, ze sa tu rieka vlieva do mora a pritom tvori bludisko riecok s trstinou. Na konci sa nachadza plaz Ituzu, jedinecna tym, ze kam chodia korytnacky v noci klast vajcia. Ako miesto to bolo fakt krasne, pre stredoeuropana hotovy raj, ale pri tureckom slnku aj horuce peklo. A kusok chladku si treba samozrejme co? Zaplatit! Ale stalo to za to!

Plaz Ituzu

Po obede sme sa lodou dostali do hornej casti rieky, kde tvori male jazero. Stichli motory lodi, zapla sa hudba a behom chvilky sme mali party na jazere. Je fakt uzasne ako sa Turci dokazu bavit. Prvy, kto skocil do vody bol OCP (hlavny organizator zajazdu)!

Party na jazere

Vecer sme boli v jednom z klubov pod holym nebom v Marmarise. Takze zase sme toho v noci nenaspali ….

V nedelu sme mali na cely den zarezervovanu lod. Naskytol sa nam tak pohlad z mora na Marmaris a takziez moznost kupania sa v krasne modro-zelenej vode. Skakanie z lode do mora, plavanie, opalovanie sa… skratka pohoda.

Pohoda na lodi

Krasne more

Kupeme sa

Potom nas vsak cakala 3 hodinova cesta do Izmiru a nasledne dalsich 8 hodin do Istanbulu. Domov sme dosli okolo 6 rano, na hodinku si lahli a potom sup do prace!