Vylet k Ciernemu moru

Dobry napad, spravny kontakt a kusok stastia. Vdaka tymto trom veciam sme minulu nedelu boli na vylete pri Ciernom mori.

K Ciernemu moru sme planovali ist uz dlho, kedze sme pri nom este ani jeden neboli a je to tu « na skok » za Bosporom. Verejnou dopravou sa je tam vsak dost tazko dostat bez toho aby clovek nezaplatil za cestu majland. A tak raz v sprche Ondra dostal napad ! Skontaktoval znamych v praci a nedely sme sa spolu este s jednou Nemkou ocitli v striebornom BMW na ceste k pobreziu Cierneho mora. Po zamracenych dnoch sa nad Istanbulom ukazalo aj slniecko a tak nam doprialo aj stastie.

Bolo vsak tajomstvom kam nas kamarat Turek zavezie. Povedal nam, ze pojdeme tam, kde to pozna a ze je to tam pekne. Po hodine jazdy cez Bosporsky most, panelakove sidliska a dedinske predmestia Istanbulu sme sa ocitli v dedinke Riva. Skalnate morske utesy, slnko a vietor nam vzdy zlepsia naladu aj po divokych tureckych cestach. Na piesocnej plazi sme sa dotkli mora, zachranili jeden Jeep zapadnuty v piesku a ked sme si uz mysleli, ze ideme naspat, nas Turek sa rozhodol ist pozdravit svojich znamych. Samozrejme nas predstavil ako Europanov a hned nas volali k nim na caj. Caj sa v Turecku nikdy neodmieta a po silnom vetre aj dobre padol. To sme vsak este nevedeli, ze nas takychto « pohostinnych cajov » caka viac vzhladom k tomu, ze nas Turek ma kamaratov vsade.
Druhou zastavkou pri Ciernom mori bolo mestecko Şile asi 100 km od Istanbulu. Bol tu pekny pristav so strasidelnou pevnostou. Pri prechadze k majaku nas dobre vyfukal vietor a nadychali sme sa cerstveho vzduchu, ktory sa nam v smogovom Istanbule velmi nedostane.

Cestou spat sme sa zastavili na caj /posledny/ a cigaretu pre Turka v jednom typickom pohostinstve. Patril jednej tureckej rodine, ktora bola vdacna za kazdeho zakaznika, ktory sa tam po ceste zastavil. Babky boli nadsene aj z nas, “vsak oni su az z Europy!”