fan`S International

Uz sme na blog napisali toho celkom dost, mame tu vela fotiek z vyletov, ale este stale sme nenapisali nieco o nasom kazdodennom zivote a teda hlavne praci.Takze moj pracovny den vyzera asi takto:

7:45 vstavam
8:35 vyrazam z bytu do prace, idem peso, cesta mi zaberie asi 25 min
9:00 zvonim na Halaskargazi 127, siedme poschodie.
9:01 otvori mi Mustafa:”Merhaba Maria!” . Ja odpovedam:”Good morning! How are you?”, Mustafa: : Fine, thank youuu” (ale uz som ho naucila aj “great” alebo “excellent” tak to strieda :). To bol Mustafa, robi tu sekretarku, este sa k nemu vratim. Ja idem dalej, v druhej miestnosti je vacsinou sef za pocitacom, tiez sa pozdravime a vymenime par slov ( s nim je konverzacia trosku bohatejsia ako s Mustafom). Ja sadam k mojmu stolu, zapinam pocitac. Kym sa rozbehne, idem si po vodu a spravim si kafe.

9:15 Sadam k pocitacu, pozeram firemny email, ci mi niekto odpisal. Potom pozriem moj gmail, facebook, aktualne.centrum.cz a co ma este napadne. Tak o 10 si napisem co mam v ten den spravit a vratim sa k firemnemu mailu a zacinam to riesit.
Firma, kde pracujem sa vola Fan`s International. Posobi ako textilny agent, obchoduje s svadobnymi satami, vecernymi satami, oblecenim pre zeny a latkami. V realite to znamena, ze mame kontakty na vyrobcov v Indii a Juznej Korei a kontakty na tureckych obchodnikov s textilom. Cely business stoji na tom, ze sprosdtredkuvavame komunikaciu medzi Indiou, Koreou a Tureckom, hlavne devizy mojho sefa su lokalne kontakty a anglictina. V Turecku vela ludi po anglicky nevie, a na tom stoji Fan`s International.Moj sef ma plany do buducna, kedy chce rozbehnut dalsi obchod – sprostredkovat pre tureckych vyrobcov a obchodnikov kontakty do zahranicia, aby mohli exportovat, a to hlavne do Francuzska, Spanielska, Danska, Japonska a potom cely svet. A prave na to som tu ja. Takze hladam firmy, ktore by chceli textil z Turecka. Prehliadam internet, katalogy veletrhov a pisem a telefonujem do celeho sveta. Dnes som napriklad volala do Singapuru, JAR, Spanielska, Isreaelu a Britanie. Aby som potencialnych partnerov nejak zaujala, tak som vytvarala emaily, popis firmy alebo katalog s obrazkami. Ako napriklad tento:
Dalsou mojou ulohou je pozorovat ako firma funguje a vytvorit system, ktory by mohli pouzivat. V sucasnosti funguju "na papieri", velmi malo dat uchovavaju v elektronickej podobe. Je vymyslam databaze, kde by mohli uchovavat potrebne informacie o zakaznikoch, objednavkach, prijatych vzorkach atd.

Okolo 13:00 Mustafa ma vola do kuchynky. To ja viem, ze je obed hotovy a mam si ho ist zobrat. Ja idem a cakam, co to dnes bude. Ono totiz obed robi kazdy den Mustafa a povascine to byva paradajka, uhorka, olivy, syr a pecivo. Ziadna slava, uz mi to teda lezie hore krkom. Ale niekedy Mustafa uvari spagety a niekedy uplne prekvapi a prinesie kuraci Doner a Coca-colu!

Ako som spominala, Mustafa tu robi takeho sekretara. Jeho popis prace ale zahrnuje okrem zdvihania telefonov a vybavovania kazdodennej korespodencie aj pripravovanie obedu a upratovanie. A este vsetko ine na co si sef spomenie. Jeho anglictina je dost poskromna, ale zlepsuje sa, uz sa neboji mi nieco sam povedat, co je dobry znak.

Mustafa

Sef sa vola Sezer, takze pre mna pan Sezer. Vacsinou je v kancelarii len rano a potom cez den chodi za klientami. Niekedy mu pridu klientu zo zahranicia, ako napriklad tento tyzden, ked tu ma dvoch Indosov a beha s nimi po tureckych firmach.

Inak chodi do kancelarie este otec sefa. Ten ani neviem ako sa vola, nasa jedina komunikacia je “Gunaydin” co znamena Dobry den. Potom sa este trochu pretahujeme o klimatizaciu , lebo on ju vzdy zapina a ja ju vypinam, lebo mi je zima. Stary pan tu cely den sedi a kuka, obcas niekomu zavola, alebo niekam ide. Medzi druhou a stvrtou poobede si pravidelne pospi za jeho stolom. No proste uplne stelesnuje take turecke: “delat hovno”:) A mna samozrejme jeho klepkanie prstami po stole z nudy celkom vytaca!

Pri obede si pravidelne pustam do sluchatoch spravy na TA3 takze som aspon v obraze. Ked dojem, tak idem vonku sa niekam prejst ( a tiez sa trochu zohriat od tolkej klimy ":). Nasa kancelaria sa nachadza v strede mesta v stvrti Osmanbey, co je taka prava textilna stvrt, sidlia tu same textilne firmy a je tu kopa obchodov so satami.. Ked prejdem asi dve ulice tak sa ocitnem v stvrti Nisantasi, co je stvrt luxusnych obchodov. Je tu aj Starbucks (ten mam tak 3 minuty od prace, tak sa tam chystam) a rozne knihkupectva.

Halaskargazi Caddesi, kde sidli moja firma

Co sa tyka nasej kancelarie, tak ma hned na prvy pohlad prekvapilo vela vzoriek a siat na vesiakoch. Tym, ze posobime ako agent, tak nam vyrobcovia posielaju ich vzorky a my ich potom posielame dalej a casom sa nakopia v kancelarii. Tu je par fotiek.

Nasa kancelaria: moj stol a vzadu sefov stol

Ja za mojim stolom

Miestnost na meetingy a obchodne stretnutia

Vzorky latok a oblecenia

Tak zeby tieto?

Pohlad z okna do ulice

Normalme koncim o 18, vyjdem s ofisu a idem peso domov. Cestou sa stavim v pekarni alebo nakupit v Carrefoure a doma som asi o 18:30, kedy prichadza aj Ondra.

Akurat v den, kedy som pisala tento post, bol specialny den. Ako som spominala, boli tu Indosi na obchodoch a tak nas vsetkych pozvali na veceru do restauracie na Taksime. Tu je fotka z vecere.

Vecera s obchodnymi partnermi v centre Istanbulu
(vlavo vpredu je moj sef)

Top of the Mountain 2008 Summer version

Nas druhy vylet mimo Istanbul bol do mesta Bursa, co je povodne hlavne mesto Osmanskej rise asi 3.5 hodin autobusom od Istanbulu. Bol to vikend organizovany AIESEC Bursa. Oproti tomu vyletu do Izmiru nas bolo tentokrat menej cca 30 ludi takze vladla komornejsia atmosfera.

V piatok rano sme dosli do Bursy a hned nas brali do strediska na vodne lyze. Je to najvacsie takeho stredisko v Turecku, preto si ho AIESECari predsa nemozu nechat ujst. Bol to taky kruhovy bazen s vlekom podobnym ako na lyzovacke. Vodne lyze su az pre pokrocilych, preto sme skusali len surf.

Obed sme mali v tradicnej restauracii v najstarsom meste v Turecku - Cumalikizik.Uzke ulicky, farebne domy a domaci predavajuci svoje vyrobky, pripominalo to akysi zivy skanzen. Akurat ten den tam mali daku dolezitu akciu, tak v parku rozdavali zadarmo pre domacich jedlo.

Stihli sme aj predstavenie tradicnej hudby a tancov tesne pod hradbami Bursy.

Vecer sme vyskusali tradicne turecke kupele. Boli sme najprv v bazene s horucou vodou, potom v letnej vode a potom je cloveku tak teplo,ze sa len polieva ladovou vodou. Pri vychode nas zabalili do takychto uterakov.

Po tureckom kupeli

Dalsi den sme mali prehliadku mesta Bursa. Navstivili sme hrobku Osmana Hazi – zakladatela Osmanskej rise, Zelenu mesitu a Novu mesitu v centre mesta. Este predtym sme vsak mali vydatne ranajky, take prave turecke.

Typicke turecke ranajky

Pred Zelenou mesitou

V mesite

Bursa je znama aj hodvabom, pretoze v minulosti lezala na Hodvabnej ceste.
Jet u tzv. Hodvabny bazaar, kde je spusta obchodov, kde sa daju kupit satky, latky atd.

V Hodvabnom bazaare

Vecer sme nas autobus previezol z Bursy do prilahlych hor. V okolo Bursy su najlepsie lyziarske strediska v Turecku. Ano, ani by sme si to nemysleli, ale v Turecku sa da kazdu zimu lyzovat az do aprila. Byvali sme v luxisnom hoteli, ktory mimo sezonu je samozrejme prazdny. Mali sme super veceru a vecer party.

V nedelu sme si uzivali hotela, boli sme na bazene, v saune a opalovali sa na slniecku na terase. V noci sme dosli spat do Istanbulu a v pondelok samozrejme do prace.

Ortakoy, Uskudar a Kadikoy

Ahojte! Tak som tu zas a prinasam fotky z minuleho vikendu. Ostali sme cez vikend v Istanbule, predsa len treba trochu nacerpat sily, ale zato sme nelenili a v sobotu aj v nedelu sme vyrazili do stvrti Istanbulu, kde sme este neboli.

Dokonca sme boli na svadbe. Dostali sme pozvanie od Ondrovej kolegyne z prace a byvalej AIESECarky - Ebru. Teraz trochu AIESEC jazyku: je to byvala VP ICX Istanbulu a vzhladom k tomu, ze si berie byvaleho VP OGX, je to skvelu match! A to doslovne! :) Cela svadba, teda ta oficilana cast, prebehla si behom 15tich minut. Vela ludi, vela svadieb, takze to bolo len EVET, EVET (to znamena ano) a sup von zo siene sa vyfotit s hostami.

Po svadbe sme vyrazili do stvrte Ortakoy, ktora sa nachadza na europskej strane tesne pod Bosporskym mostom. Ma to tam svoje caro, vyhlad na mesitu a most zo striech miestnych restauracii je super.

Mesita v Ortakoy a Bosporsky most cez den a v noci

V nedelu sme mali vylet do Azie. Trajektom sme sa previezli do stvrte Uskudar a potom sme sli pozdlz Bosporu niekolko kilometrov do dalsej znamej azijskej stvre Kadikoy. Potom zas trajektom spatky pri zapade slnka do Europy do Eminonu a busom k nam na Mecidiekoy. No teraz predpokladam, ze sa vacsina z vas v tych nazvoch stratila,ale to som len chcela demostrovat, ze sa tu uz vyzname, nestratime sa a teda sme skoro ako domaci :)))

Zmesti sa popod most ci nezmesti?

Na druhej strane Bosporu pri mrakodrapoch uplne vlavo byvame

Pobrezie Bosporu

Pohlad na Hagiu Sofiu , Divci vez

Tavuk Doner v Azii

Blue Aegean Tour

Nasim prvym unikom z Istanbulu bol 3-denny vylet organizovany AIESEC Izmir. Mal nazov Blue Aegean tour podla Egejskeho mora, ktore sme navstivili a bol urceny pre vsetkych praktikantov v Turecku. Za tri dni sme navstivili historicke pamiatky pri Egejskom mori, uzili si plaze, slnka a mora. Vzhladom k tomu, ze do Izmiru to je z Istanbulu autobusom 8 hodin tak nas vylet celkovo aj z cestou trval skoro 5 dni.

Vyrazali sme vo stvrtok vecer (piatok sme si brali dovolenku z prace). Cesta bola zas prekvapenim. Najprv zlym, potom dobrym. Na zastavke totiz na nas cakala dodavka.Vzhladom k tomu, ze nas z Istabulu nas islo asi 20 ludi a pred nami bola 8hodinova cesta, tak nam pri pohlade na to vozidlo, kam sa evidentne nevoslo viac ako 10 ludi, velmi nebolo do smiechu. To bolo to zle prekvapenie. Po chvile jazdy, sme sa totiz ocitli na velkej autobusovej stanici, kde sme prestupili do normalneho busu. A tak sme pochopili ako to tu vlastne funguje – Istanbul je taky velky, ze autobusove spolocnosti zvazaju ludi z roznych casti minibusmi na stanicu, kde su pristavene busy pre tu danu spolocnost. Bus, ktory nas viezol do Izmiru bol co sa tyka kvality fakt dobry. Klima, obsluha, novy bus … nieco ako Student Agency v CR. V Turecku je asi jedinou pristupnou dopravou autobusy, letenky su drahe, vlaky vraj otrasne a lode pomale.

Po prichode do Izmiru nas cakal autobus nasho study tour a vylet po oblasti Egejskeho mora mohol zacat. Hned na zaciatku nas prekvapila horucava. Ani sa to nezda, ale oproti Istanbulu je Izmir viac na juh a teplota sa tu nehla pod 35 stupnov. Zlatych istanbulskych 30 stupnov!

Nasou prvou zastovkou bolo mesto Selcuk, ktore sa nachadza v blizkosti historickeho mesta Efes. V Selcuku je museum, kde su umiestnene najdolezitejsie vykopavky z Efesu (samozrejme okrem tych, ktore su v muzeach vo Viedni, Berline alebo Londyne). K najznamejsim exponatom patrili socha Artemis – bohyne Efesu, Erosa – bozika lasky a rekonstrukcia terasovych domov povodnych obyvatelov.

Socha bohyne Artemis

V Selcuku sa este okrem muzea nachadza Kostol Svateho Jana. Toto vyznamne miesto je dnes uz len vykopavkami. Nas vylet bol organizovany pre vsetkych praktikantov v Turecku, preto sa nam podarilo stretnut so Zuzkou – AIESECarkou z Prahy, ktora je tu na praxi v Izmire.

Kostol Sv. Jana so Zuzkou

Spestrenim na nasej ceste bol typicky turecky obed - borek (platky listkoveho cesta so syrom) a ayran ( jogurt miesany s vodou a solou). Organizacia vyletu bola fakt dobra a musim povedat, ze nam dokonca padli sanky, ked po prichode do Efesu pri nasich busoch zastal autak Algidy a zacal rozdavat nanuky ako inkind (kedze boli partnerom vyletu, mali sme ich zadarmo). Tomu sa vravi na spravnom mieste, v spravny cas.

Turecky obed

Efes bolo vyznamnym mestom v Malej Azii za greckych a rimskych cias. Malo asi az 250 000 obyvatelov a bolo obchodnym centrom medzi Cinou, Indiou a Europou. Artemisin chram, ktory tu stal, patri k siedmym divom sveta. Dnes z neho ostal len jeden pilier a keby nas nan neupozornil sprievodca, tak si ho clovek ani nevsimne. Vykopavky mesta tvoria velky komplex s amfiteatrom, namestiami, agorou (trhom) a sochami. Najznamejsou stavbou je Celsusova kniznica, ktora patrila k najdolezitejsim knizniciam staroveku.

Efes

Amfiteater v Efese

Pred Celsusovou kniznicou

Hlavna ulica v Efese na konci s Celsusovou kniznicou

Kuriozitou pre turistou su verejne toalety, ktore pouzivali stari Rimania. Zevraj mali aj sluhov, ktori im chodili prehrievat miesta. :) No neviem, v kazdom pripade, nam pri tureckom slnku nic prihrievat nebolo treba.

Rimske toalety

AIESEC praktikanti objavuju Turecko
(sutaz: kto najde Ondru?)

Nasledovala vecera a 4 hodinova cesta do Marmarisu, kde sme boli ubytovani v hoteli. Marmamis je zname turecke letovisko na pobrezi Egejskeho mora, len niekolko kilometrov od greckeho Rodosu. Pre mna to uz bola druha navsteva, v turecku som bola zatial v styroch mestach, z toho v Marmarise dvakrat!

Praktikanti z Istanbulu v Marmarise
( zastupenie krajin: USA, Kanada, Taiwan, Svedsko, CR, SR, Polsko)

V noci (ano, ine slovo pouzit nemozem, pretoze sa to odohravalo medzi 12tou a 3tou rano) sme mali plavbu lodou okolo Marmarisu. Na lodi sme mali predstavenie od brusnej tanecnice.

Dalsi den sme vstavali o 7( uplne vazne!) a sli na turecke ranajky (paradajka, paprika, syr, olivy a chlieb pita). Na druhy den vyletu bola na plane navsteva mesta Dalyan a plaze Ituzu. Toto miesto kusok juzne od Marmarisu je zaujimave tym, ze sa tu rieka vlieva do mora a pritom tvori bludisko riecok s trstinou. Na konci sa nachadza plaz Ituzu, jedinecna tym, ze kam chodia korytnacky v noci klast vajcia. Ako miesto to bolo fakt krasne, pre stredoeuropana hotovy raj, ale pri tureckom slnku aj horuce peklo. A kusok chladku si treba samozrejme co? Zaplatit! Ale stalo to za to!

Plaz Ituzu

Po obede sme sa lodou dostali do hornej casti rieky, kde tvori male jazero. Stichli motory lodi, zapla sa hudba a behom chvilky sme mali party na jazere. Je fakt uzasne ako sa Turci dokazu bavit. Prvy, kto skocil do vody bol OCP (hlavny organizator zajazdu)!

Party na jazere

Vecer sme boli v jednom z klubov pod holym nebom v Marmarise. Takze zase sme toho v noci nenaspali ….

V nedelu sme mali na cely den zarezervovanu lod. Naskytol sa nam tak pohlad z mora na Marmaris a takziez moznost kupania sa v krasne modro-zelenej vode. Skakanie z lode do mora, plavanie, opalovanie sa… skratka pohoda.

Pohoda na lodi

Krasne more

Kupeme sa

Potom nas vsak cakala 3 hodinova cesta do Izmiru a nasledne dalsich 8 hodin do Istanbulu. Domov sme dosli okolo 6 rano, na hodinku si lahli a potom sup do prace!