Vela Turkov hovori, ze ked si bol v Istanbule akoby si ani nebol v Turecku. Je to asi tak ako New York a USA. Velka metropola, ktora ma vlastny ruch, vlastne problemy a zivot tam je uplne iny ako vo zbytku krajiny. Istanbul naozaj predstavuje najmodernejsie, najpokrokovejsie ale zaroven najdrahsie centrum Turecka. Je to historicke a obchodne centrum, sidlia tu velke turecke aj nadnarodne spolocnosti, zatial co Ankara ako hlavne mesto je politicke centrum.
5 mesiacov je doba dost dlha na to, aby sa nam podarilo cestovat aj po Turecku a teda vidiet nielen uzasne prirodne alebo historicke miesta, ale aj tamojsi zivot a pripadne ho porovnat s Istanbulom.
Cez leto sa nam podarilo vidiet juznu cast Egejskeho pobrezia a okolie mesta Bursy. Nas plan cestovania dalej zahrna dve cesty, ktore sa casovo prelinaju s miestnymi sviatkami, kedy mame v praci volno. Prvy vylet vam popisem prave teraz a ten druhy mame naplanovany na zaciatok decembra, tesne pred odjazdom do Prahy, kedy by sme sa chceli pozriet do Ankary a Capadoccie.
Nas prvy vylet bol na 6 dni a navstivili sme miesta ako Canakkale, Troja, Gallipoli, Izmir, Pamukkale a Antalya. Nas presny pohyb je na tejto mape.
Na konci mesiaca Ramadan maju moslimovia velky sviatok – Bayram. Trva tri dni a spolu s jednym dnom statneho volna a jednym dnom dovolenky dava cely tyzden volna na cestovanie.
Myslienka ist na juh od Istanbulu a k moru bola povodne preto, aby sme si tam este trochu uzili leto, ved predsa koniec septembra – to este bude pekne! Tak prisiel den D a my sme v sobotu rano vyrazili na cestu, vonku prsi ako z krhle a 14 stupnov. Asi najhorsie pocasie ake sme doteraz mali! No nepotesi ta to v prvy den dovolenky! ?? Ale nakoniec sa sme mali pocasie fajn, ked sme boli na ceste tak prsalo a ked sme mali na plane pamiatky tak bolo pekne, i ked dost zima.
Vacsinu sme cestovali autobusmi. Je tu vela spolocnosti, je to lacnejsie ako letecky a autobusy su luxusne aj so stewardami. Vacsinou sme sa vozili Mercedesmi / co Ondru zjavne vzdy potesilo/. Mercedes busy su fakt trieda, ale musim povedat, ze busy Man su vazne luxus. Pohodlne sedacky ako z obyvaku, len traja ludia miesto styroch vedla seba, obcerstvenie,...., este sme mali stasie na krasne slniecko a prvu radu za soferom...., no asi moja najlepsia cesta autobusom.
Cannakkale
Toto mesto sa nachadza na zapad od Istanbulu, v najuzsom bode uziny Dardanely. Okrem ineho sluzi ako vychodisko pre turistov do Troje alebo na poloostrov Gallipoli. Na miestnej promenade sa daju pozorovat velke lode, ktore sa plavia do alebo z Cierneho mora. Presne tie iste lode ako my vidime v Istanbule.
Na jednom z namesti je umiestneny Trojsky kon, s ktorym sa natacal najnovsi film Troja. Kon vyzera celkom dobre a najlepsie je, ze sa ho urcite dotkol Brad Pitt!! :)
V areale vykopavok sa nachadza model trojskeho kona, ale musim povedat, ze Hollywood ma v tomto pripade na vrch. Navyse vobec nie je iste, ci vlaste kon v Trojskej vojne bol. Spomina sa totiz len v niekolkych uryvkoch Homerovej Odysei, ale legenda je to pekna.
Gallipoli
Strategicky poostrov pri uzine Dardanely bol dejiskom bojov pocas 1. svetovej vojny. Bojovali tu spojenecke vojska proti Turecku. Vyradit Turecko z vojny sa im vsak nepodarilo a na fronte zomrelo spolu 250 000 vojakov na oboch stranach, medzi nimi Turci, Briti, Francuzi ale aj Australcania, Novo Zelandania a Indovia, ktori bojovali za vojska Commonwealthu.
Dnes je poloostrov narodnym parkom, kde kazdy den chodia autobusy plne turistov zastavujuce pri niekolkych cintorinoch na pamiatku padlym vojakom. Je to miesto, ktore vyvolava rozporuplne pocity. Na krasnych plazach s modrym morom sa vylodili tisicky vojakov a par metrov od plazi sa bojovalo. Je zarazajuce si predstavit nieco tak strasne sa odohravat na takom krasnom kuse prirody. Su tu vidiet aj zakopy, v ktorych boli vojaci 8 mesiacov. V niektorych miestach su len niekolko metrov od seba.
V nasom autobuse bolo niekolko Australcanov, niekolki mali na Gallipoli svojich predkov. Aj z toho s akym rozcarovanim prezivali celu tour sme usudili, ze sa zjevne sa jedna o jeden z najdolezitejsich momentov v novodobej historii Australie.
Izmir
Velke mesto na Egejskom pobrezi. Zaroven aj velky pristav odkial okrem inych putuju aj Mercedez nakladiaky do Europy! Tak si to bol Ondra omkrnut. :)
Izmir je znamy aj svojim namestim s hodinovou vezou a malou mesitkou.
Pamukkale
Z Izmiru sme pokracovali dalej do vnutrozemia. Mali sme uplne super cestu v buse : krasne slniecko, super bus, sedime uplne v predu a mozme sledovat jeden z mala kuskov tureckych dialnic. Na stanici v Denizli / co je vacsie mesto pri dedinke Pamukkale/ vladol lokalny zmatok, avsak ked sme videli par blod typkov s krosnami, hned bolo jasne, ze tu nemozu robit nic ine len ist do Pamukkale. Nakoniec informacie ani nebolo treba zhanat, lebo nas hned miestny vodic odchytil do svojho minibusu. Bola to teda pekna tragacka, zastavoval na kazdom rohu a mali sme stastie, ze sme sedeli. Nakoniec nas ale vysadil pri Pamukkale, pamiatke zapisanej v ako Svetove dedicstvo v UNESCO.
Pamukkale predstavuje mineralny pramen, ktory vyviera navrchu travertinoveho nanosu. Ako voda steka dolu travertinovym svahohom vytvara male jazierka s modrou vodou. Povodne bol cely travertinovy blok pristupny a ludia sa mohli kupat v jazierkach, avsak dochadzalo k velkemu znecisteniu a boli nuteni to pre turistov zavriet. Bola to jedina moznost ako Pamukkale zachranit. Dnes je mozne sa prechadzat len po jednom svahu a v mineralnej vode sa da kupat v kupalisku.Pri mineralnom prameni bolo zalozene grecke mesto Hierapolis. Dnes tu su rozsiahle ruiny a dobre zachovany amfiteater.
Antalya
Do Antalye – tureckeho stredozemneho letoviska – sme prisli v noci, unaveni po celom dni v Pamukkale a dlhej ceste/nas autobus mal nemale meskanie/. Mali sme vsak stastie na vazne zlatych a ochotnych ludi, ktori nam pomohli. Bol to sofer nasho autobusu, ktory hovoril po nemecky a ked videl nas – unavenych, turecky nehovoriacich turistov, ktory maju v rukach akurat nazov hotela, tak pre nas zariadil specialnu zastavku minibusu, ktory odvaza ludi do mesta. Fakt je super ked sa v dalekom svete najdu mili a ochotni ludia.
Na dalsie rano sme sa zobudili v nasom hoteli, modra obloha,slniecko, more a super turecke ranajky nam spravili dobru naladu. Doobeda sme stravili na lodi na vylete k vodopadom Lara/ a zaroven sme videli pobrezie Antalye. Dost nas zaskocilo, ze samotne mesto je na utesoch a piesocne plaze sa nachadzaju dalek od mesta. Zvysok dna sme objavovali mesto a vecer sme zakoncili nase cestovanie na veceri pri uchvatnom zapade slnka.
Tentokrat mame fotiek spustu a do tohto uryvku sa zmesti len niekolko, preto sme pre vas pripravili video.
5 mesiacov je doba dost dlha na to, aby sa nam podarilo cestovat aj po Turecku a teda vidiet nielen uzasne prirodne alebo historicke miesta, ale aj tamojsi zivot a pripadne ho porovnat s Istanbulom.
Cez leto sa nam podarilo vidiet juznu cast Egejskeho pobrezia a okolie mesta Bursy. Nas plan cestovania dalej zahrna dve cesty, ktore sa casovo prelinaju s miestnymi sviatkami, kedy mame v praci volno. Prvy vylet vam popisem prave teraz a ten druhy mame naplanovany na zaciatok decembra, tesne pred odjazdom do Prahy, kedy by sme sa chceli pozriet do Ankary a Capadoccie.
Nas prvy vylet bol na 6 dni a navstivili sme miesta ako Canakkale, Troja, Gallipoli, Izmir, Pamukkale a Antalya. Nas presny pohyb je na tejto mape.
Na konci mesiaca Ramadan maju moslimovia velky sviatok – Bayram. Trva tri dni a spolu s jednym dnom statneho volna a jednym dnom dovolenky dava cely tyzden volna na cestovanie.
Myslienka ist na juh od Istanbulu a k moru bola povodne preto, aby sme si tam este trochu uzili leto, ved predsa koniec septembra – to este bude pekne! Tak prisiel den D a my sme v sobotu rano vyrazili na cestu, vonku prsi ako z krhle a 14 stupnov. Asi najhorsie pocasie ake sme doteraz mali! No nepotesi ta to v prvy den dovolenky! ?? Ale nakoniec sa sme mali pocasie fajn, ked sme boli na ceste tak prsalo a ked sme mali na plane pamiatky tak bolo pekne, i ked dost zima.
Vacsinu sme cestovali autobusmi. Je tu vela spolocnosti, je to lacnejsie ako letecky a autobusy su luxusne aj so stewardami. Vacsinou sme sa vozili Mercedesmi / co Ondru zjavne vzdy potesilo/. Mercedes busy su fakt trieda, ale musim povedat, ze busy Man su vazne luxus. Pohodlne sedacky ako z obyvaku, len traja ludia miesto styroch vedla seba, obcerstvenie,...., este sme mali stasie na krasne slniecko a prvu radu za soferom...., no asi moja najlepsia cesta autobusom.
Cannakkale
Toto mesto sa nachadza na zapad od Istanbulu, v najuzsom bode uziny Dardanely. Okrem ineho sluzi ako vychodisko pre turistov do Troje alebo na poloostrov Gallipoli. Na miestnej promenade sa daju pozorovat velke lode, ktore sa plavia do alebo z Cierneho mora. Presne tie iste lode ako my vidime v Istanbule.
Na jednom z namesti je umiestneny Trojsky kon, s ktorym sa natacal najnovsi film Troja. Kon vyzera celkom dobre a najlepsie je, ze sa ho urcite dotkol Brad Pitt!! :)Vecer v Canakkale nam sprijemnovala Marketa – AIESECarka z Karvinej, ktora tu jeden semester studuje. A vsetko sa nam tu zdalo byt strasne lacne oproti istanbulskym cenam, celkom prijemny pocit :). Na druhy den rano sme vyrazili na tour do Troje a na Galipoli.
Troja
Slavne mesto, dejisko slavnej Trojskej vojny, sa nachadzalo strategicky pri uzine Dardanely. Dlho bola Troja len legendou, az kym nemecky archeolog nenasiel Priamov poklad a tym identifikoval kus zeme, kde sa zacali vykopavky. Celkovo to, co sa da vidiet dnes v Troji by pragmatik nazval kopa kamenia. Clovek naozaj potrebuje vela predstavivosti a trochu historickeho citu, aby si uvedomil hodnotu vykopavok. S miestami,co sme navstivili, ako Efes alebo Hierapolis, sa tieto vykopavky nedaju vobec porovnavat, ked si vsak clovek uvedomi, ze tu asi tak o 3000 rokov starsie, tak to je asi pochopitelne. Dnes sa hovori o Troji I az IX, cim sa oddeluju jednotlive obdobia, kedy bolo mesto osidlene. Len Troja IX spada do rimskeho obdobia a rimske vykopavky tam skoro ani nenajdeme. Slovami nasho sprievodcu: “Ved naco, v Turecku uz je tolko rimskych a greckych vykopavok, dalsie uz nepotrebujeme”.
Aj tato veta vystihuje postoj Turkov k greckej a rimskej historii. A aj vdaka nej sme si uvedomili, ze vlastne vsetky historicke pamiatky, ktore sa nachadzaju na Egejskom pobrezi nemaju s Tureckom a Turkami skoro nic spolocne. Teda len to, ze sa im staci pamiatky aspon trochu starat a potom samozrejme vyberat vstupne od niekolto tisic turistov, ktori ich pocas roku navstivia. Z tohto pohladu asi celkom Grekov chapem, ze nemaju s Turkami najlepsie vztahy.
Troja
Slavne mesto, dejisko slavnej Trojskej vojny, sa nachadzalo strategicky pri uzine Dardanely. Dlho bola Troja len legendou, az kym nemecky archeolog nenasiel Priamov poklad a tym identifikoval kus zeme, kde sa zacali vykopavky. Celkovo to, co sa da vidiet dnes v Troji by pragmatik nazval kopa kamenia. Clovek naozaj potrebuje vela predstavivosti a trochu historickeho citu, aby si uvedomil hodnotu vykopavok. S miestami,co sme navstivili, ako Efes alebo Hierapolis, sa tieto vykopavky nedaju vobec porovnavat, ked si vsak clovek uvedomi, ze tu asi tak o 3000 rokov starsie, tak to je asi pochopitelne. Dnes sa hovori o Troji I az IX, cim sa oddeluju jednotlive obdobia, kedy bolo mesto osidlene. Len Troja IX spada do rimskeho obdobia a rimske vykopavky tam skoro ani nenajdeme. Slovami nasho sprievodcu: “Ved naco, v Turecku uz je tolko rimskych a greckych vykopavok, dalsie uz nepotrebujeme”.
Aj tato veta vystihuje postoj Turkov k greckej a rimskej historii. A aj vdaka nej sme si uvedomili, ze vlastne vsetky historicke pamiatky, ktore sa nachadzaju na Egejskom pobrezi nemaju s Tureckom a Turkami skoro nic spolocne. Teda len to, ze sa im staci pamiatky aspon trochu starat a potom samozrejme vyberat vstupne od niekolto tisic turistov, ktori ich pocas roku navstivia. Z tohto pohladu asi celkom Grekov chapem, ze nemaju s Turkami najlepsie vztahy.
V areale vykopavok sa nachadza model trojskeho kona, ale musim povedat, ze Hollywood ma v tomto pripade na vrch. Navyse vobec nie je iste, ci vlaste kon v Trojskej vojne bol. Spomina sa totiz len v niekolkych uryvkoch Homerovej Odysei, ale legenda je to pekna.Gallipoli
Strategicky poostrov pri uzine Dardanely bol dejiskom bojov pocas 1. svetovej vojny. Bojovali tu spojenecke vojska proti Turecku. Vyradit Turecko z vojny sa im vsak nepodarilo a na fronte zomrelo spolu 250 000 vojakov na oboch stranach, medzi nimi Turci, Briti, Francuzi ale aj Australcania, Novo Zelandania a Indovia, ktori bojovali za vojska Commonwealthu.
Dnes je poloostrov narodnym parkom, kde kazdy den chodia autobusy plne turistov zastavujuce pri niekolkych cintorinoch na pamiatku padlym vojakom. Je to miesto, ktore vyvolava rozporuplne pocity. Na krasnych plazach s modrym morom sa vylodili tisicky vojakov a par metrov od plazi sa bojovalo. Je zarazajuce si predstavit nieco tak strasne sa odohravat na takom krasnom kuse prirody. Su tu vidiet aj zakopy, v ktorych boli vojaci 8 mesiacov. V niektorych miestach su len niekolko metrov od seba.
V nasom autobuse bolo niekolko Australcanov, niekolki mali na Gallipoli svojich predkov. Aj z toho s akym rozcarovanim prezivali celu tour sme usudili, ze sa zjevne sa jedna o jeden z najdolezitejsich momentov v novodobej historii Australie.
Izmir
Velke mesto na Egejskom pobrezi. Zaroven aj velky pristav odkial okrem inych putuju aj Mercedez nakladiaky do Europy! Tak si to bol Ondra omkrnut. :)
Izmir je znamy aj svojim namestim s hodinovou vezou a malou mesitkou.
Pamukkale
Z Izmiru sme pokracovali dalej do vnutrozemia. Mali sme uplne super cestu v buse : krasne slniecko, super bus, sedime uplne v predu a mozme sledovat jeden z mala kuskov tureckych dialnic. Na stanici v Denizli / co je vacsie mesto pri dedinke Pamukkale/ vladol lokalny zmatok, avsak ked sme videli par blod typkov s krosnami, hned bolo jasne, ze tu nemozu robit nic ine len ist do Pamukkale. Nakoniec informacie ani nebolo treba zhanat, lebo nas hned miestny vodic odchytil do svojho minibusu. Bola to teda pekna tragacka, zastavoval na kazdom rohu a mali sme stastie, ze sme sedeli. Nakoniec nas ale vysadil pri Pamukkale, pamiatke zapisanej v ako Svetove dedicstvo v UNESCO.
Pamukkale predstavuje mineralny pramen, ktory vyviera navrchu travertinoveho nanosu. Ako voda steka dolu travertinovym svahohom vytvara male jazierka s modrou vodou. Povodne bol cely travertinovy blok pristupny a ludia sa mohli kupat v jazierkach, avsak dochadzalo k velkemu znecisteniu a boli nuteni to pre turistov zavriet. Bola to jedina moznost ako Pamukkale zachranit. Dnes je mozne sa prechadzat len po jednom svahu a v mineralnej vode sa da kupat v kupalisku.Pri mineralnom prameni bolo zalozene grecke mesto Hierapolis. Dnes tu su rozsiahle ruiny a dobre zachovany amfiteater.
Antalya
Do Antalye – tureckeho stredozemneho letoviska – sme prisli v noci, unaveni po celom dni v Pamukkale a dlhej ceste/nas autobus mal nemale meskanie/. Mali sme vsak stastie na vazne zlatych a ochotnych ludi, ktori nam pomohli. Bol to sofer nasho autobusu, ktory hovoril po nemecky a ked videl nas – unavenych, turecky nehovoriacich turistov, ktory maju v rukach akurat nazov hotela, tak pre nas zariadil specialnu zastavku minibusu, ktory odvaza ludi do mesta. Fakt je super ked sa v dalekom svete najdu mili a ochotni ludia.
Na dalsie rano sme sa zobudili v nasom hoteli, modra obloha,slniecko, more a super turecke ranajky nam spravili dobru naladu. Doobeda sme stravili na lodi na vylete k vodopadom Lara/ a zaroven sme videli pobrezie Antalye. Dost nas zaskocilo, ze samotne mesto je na utesoch a piesocne plaze sa nachadzaju dalek od mesta. Zvysok dna sme objavovali mesto a vecer sme zakoncili nase cestovanie na veceri pri uchvatnom zapade slnka.
Žádné komentáře:
Okomentovat